Bol piatok večer. Sedela som v kancelárií a chystala grafiku na tabuľky. Tabuľky sme mali v sobotu umiestňovať k stromom, ktoré sme spoločne chceli vysadiť v našom meste. Bolo to 18.10.2019 a ja som sa smiala sama sebe, že kedy už ja budem mať “normálny” život.

No potom som si uvedomila, že pre mňa je normálne toto. Normálne mi príde urobiť niečo pre iných, pre moje dieťa, pre budúcnosť. Príde mi krásne zasadiť strom a veriť, že vyrastie a raz sa do jeho tieňa niekto schová pred slnkom. Príde mi úplne normálne vysadiť strom, ktorého plody budú slúžiť vtákom ako potrava. A preto mi príde úplne v pohode, raz za čas, obetovať svoj voľný piatkový večer a robiť zadarmo grafiky na tabuľky, tlačiť bezodplatne nálepky a všetko finalizovať. Možno mnohým nie, ale mne áno.

Nespala som poriadne. O pol noci som bola hore a do pol štvrtej som spisovala, čo ešte ráno musím stihnúť, čo ešte vybaviť. O šiestej už som utekala na firmu tlačiť v noci zaslané mapy výsadby. Povzbudiť chlapcov a pomôcť im so stromami. Nachystať sálu a občerstvenie.

Všetko som zvládla, a viete prečo? Lebo boli okolo mňa ľudia, ktorí mali pre túto vec rovnaký zápal ako ja. Ktorým tiež prišlo úplne normálne prísť sobotu skoro ráno, v teplákoch a monterkách do zahmleného rána. Ktorí chystali kávu a občerstvenie, ktorí nosili ťažké stromy, náradie, ktorí pozerali do mapy a organizovali.

Títo úplne normálni ľudia zabezpečili, že atmosféra bola výnimočná. Nikto sa nikde neplašil, nikto na nikoho nekričal, nereptal, všetko sa zvládalo s úsmevom. Aj tie malé problémy sme spolu vyriešili k spokojnosti a práve títo ľudia boli zárukou, že akcia bola presne taká, ako sme chceli – úplne normálna a v pohode.

Vzali sme si rýle a lopaty, čakany a kladivá, stromy a koly, tabuľky a smiech. Sadili sme, rozprávali sme sa, plánovali a tešili sme sa spoločne.

Veľká vďaka všetkým, ktorí došli a k dielu priložili aj svoje ruky. Veľká vďaka aj tým, čo zo svojho rozpočtu darovali čo i len jedno jediné euro ako malý Samko. Veľká vďaka všetkým, ktorí pomáhali a spolu sme mohli vysadiť krásnych 43 stromov. Veľká vďaka aj tým, ktorí ich ďalšie dni zalievali, kým mesto poslalo cisternu s vodou.

Prajem sebe i Vám, obyvateľom mesta i tým, čo tu pracujete, študujete alebo len navštevujete a prechádzate cez neho, aby sme mali možnosť vidieť tieto stromy rásť. Rásť ako naše sny, ktoré sme spolu v tento deň zasadili, ako lepšiu budúcnosť, ktorej veríme.

Ďakujem, že nás podporujete aj naďalej, že sami chcete v zbierke pokračovať, že nám dávate impulzy k tomu, čo zlepšiť. Nie je nás veľa, ale spolu dokážeme veľké veci. Ja tomu verím, ja verím Vám, vašej ochote a vášmu zanieteniu.

Ďakujem…

Vaša M.