“Sú ľudia, ktorí už len tým, že sú, robia život vzácnym…”

Niekedy sa bojím ľudí milovať. Je to taký ten strach zo sklamaní. Keď ste dali veľa, keď ste dali možno všetko a… No napriek tomu, s každým novým človekom v mojom živote, príde aj myšlienka, že tento človek je tak vzácny, tak jedinečný. Ostávam stále opatrná, ale aj napriek opatrnosti viem milovať.

Mám vo svojom živote ženy, ktoré sú vzácne. Sú vzácne svojim životným príbehom. Ako zvládli životné skúšky, ako sa popasovali so situáciami, ktoré sa zdali byť neriešiteľné. V každej žene sa skrýva odvaha, sila a krása. Každá jedna by mala vedieť, že je výnimočná. Pre toho, komu venovala svoj úsmev. Pre toho, komu pomohla aj keď o tom nevedela. Pre toho, koho vypočula a posilnila. Je krásna pre toho, komu možno pomôcť nevedela, ale už len tým, že je, dodáva silu ísť vpred.

“Možno práve teraz už nevládzeš, 
možno si na konci so silami,
možno plačeš a rozmýšľaš, ako ďalej,
lebo nevidíš cestu…
A ty ani len netušíš, 
koľko ľudí ťa vidí a vraví si,
aká si úžasná, ako ťa obdivujú za to,
ako všetko zvládaš a aká si silná…
Keby ti mohli napísať,
povzbudiť ťa,
našla by si znova tú silu
vstať a kráčať vpred,
hoci do neznáma, ale ísť…”

Máme ľudí, na ktorých nezabudneme. Verím, že je viac tých, na ktorých nezabúdame v dobrom. Keď nám spomienka na nich vykúzli úsmev na tvári. Možno stačí to malé úprimné ďakujem. A niekedy, keď je to ten človek, po vašom boku – šálka kávy, čaju či horúcej čokolády. Ráno do postele, či večer k dobrej knihe. 
Spomínam si na priateľa, ako opisoval spomienky na svoje detstvo. Zapamätala som si, ako popisoval verandu v babkinom dome. Ako v takýto jesenný čas sedel počas dažďa v deke a na podlahe sa parilo z horúceho čaju v hrnčeku. Takéto čarovné chvíle v nás ostanú.
Spomienky na tých, ktorý nám s láskou robia čaj…

“Ráno,
keď dážď bubnuje pesničky
na okná našich duší…
Ráno,
keď dotykom vypáliš na koži
odkaz do celého dňa…
Ráno,
keď vôňa tvojej kávy
prebudí moje zmysly poznávajúce lásku…
Ráno,
keď ticho hovorí za naše srdcia
v nádherných objatiach…
Ráno,
ktoré si prajem, aby trvalo aspoň
o chvíľku dlhšie…”

Si nádherná, žena. Si krásna svojim vlastným spôsobom. Takú, akú ťa vidia presne tí, čo sa na teba pozerajú láskou. Tvoje deti, tvoj muž, tvoj priateľ, priateľky či kolegyne. Alebo len obyčajný človek idúci po chodníku oproti sebe, čo stratil vieru v krásu a ty ho svojím úsmevom obdaríš. 

Si krásna, lebo si sama sebou. A tvoja láska a sila môžu premieňať tento svet a dotýkať sa ľudí… Nezabudni…

Vaša M…