Sila žien
Irónia. To mi napadlo ako prvé, keď som si pomyslela, prečo zamestnávajú iba ženy. Najprv som si myslela, že k šperkom sa ženy hodia, ale postupne som zistila, že je to len sledovanie zámerov.
Zámerov, ktoré mali ochrániť ich. Ciele, ktoré boli stanovené dávno predtým, než by si overili, aké ženy zamestnajú.
Ženy sú kre(c)hké, sú menej bojovné, sú zraniteľné a sú poslušné.
Takáto je predstava tých, čo si myslia, že ženy poznajú a rozhodli sa zamestnať práve nás.
Ale zabudli, že ženy sú aj bojovné, že sú silné a odhodlané, že vedia nájsť silu a hlavne, že sú aj také, ktoré neostanú ticho ak im šliapete po sebahodnote.
Zabudli na tie ženy, ktoré majú doma deti, na tie, ktoré sú samé a bojujú so životom. Na tie, ktoré po nociach študovali a učili sa, skúšali, padali, vstávali. Boli choré a predsa museli, boli zranené a predsa chceli žiť. Na tie, ktoré sa nevzdali, ktoré možno sprvu sklonili hlavu pod vodopádom ich slov a príkazov, ale nakoniec počuli svoje srdce, svoju dušu a nechceli ju nechať zahubiť.
Na takéto ženy som sa včera pozerala. Každá iná, každá výnimočná. Moje ženy.
To, že sme zraniteľné neznamená, že sme slabé. Naopak, slaboch je ten, čo ostane stáť, skloní sa, nepohne sa ďalej, lebo sa bojí všetkého, čo ho čaká.
Slaboch je ten, čo si stanoví pravidlá a príkazy roky dopredu, lebo čo ak. Čo ak náhodou nastane taká situácia, čo ak… Slaboch je ten, ktorý neverí sebe, že zvládne čokoľvek, čo príde.
Slaboch môže byť aj chlap. Presne ten chlap, ktorý pochybuje o sile ženy, presne ten chlap, ktorý nemá k ženám úctu. Ktorý nepozná ich hodnotu, múdrosť a silu. Ten, čo si neváži ženy ako matky, ženy ako múdre bytosti, ženy ako ľudí a nie čísla.
Irónia. Najať ženy v domnení, že sú nútené životnou situáciou poslúchať. Koľko takých je? A neboli sme aj my chvíľu také? Čo nás prebudí, prebudilo? Mňa prebudili práve tieto ženy. Spolu majú obrovskú silu, možno ani netušia akú. Spolu vedia pohnúť horou a spolu si vedia pomôcť.
Práve také ženy mi nastavili zrkadlo. Keď som videla, ako sa k ním správajú, keď som videla, ako neprávom ničia krásne duše a nepočúvajú ich múdrosti, rady, skúsenosti. Práve oči týchto žien boli zrkadlom mojej duše.
Ďakujem. Ďakujem vám, že ste ma vypočuli, za to, že ste mi oporou, že ste mi nádejou, že ste. Verím vo vašu silu. Verím v našu silu. Verím, že všetko má zmysel a stretnúť vás bolo vopred predurčené, aby som mohla povyrásť.
Irónia. Presne pred rokom takýto čas som odišla z “práce snov” s plačom. Po mesiacoch šikany zo strany majiteľky som sa rozhodla. Na porade som ju nenechala ani dohovoriť a povedala svoje. Rozplakala som sa. Nie preto, že som sa bála, ale preto, že mi na tej práci a na tých ľuďoch veľmi záležalo. Odišla som uprostred jej vety. Vraj si mám dať pohár vínka a ukľudniť sa.
Čo mám ukľudniť? Mám ukľudniť dušu, keď jej niekto denno-denne hovoril a dokazoval že “vie hovno”? Alebo sa jej vyhrážal, že ju kedykoľvek môže prepustiť? Kto nezniesol pohľad na mňa, lebo som jej zrkadlila veci, ktorých nikdy nebude schopná?
Pred rokom som plakala a po roku mám túto situáciu znova ako reparát. Tentokrát žiadne slzy. Tentokrát žiadne výčitky. Tentokrát hlava hore. Ja viem kto som a viem čo dokážem. Tentokrát nie som ja tá, čo sa bojí. Tentokrát…
Sila ženy…
…nie je nič krajšie ako sila ženy, ktorá vstala po páde
…nie je nič krajšie ako úsmev ženy po tom, čo prijala svoj osud
…nie je nič krajšie ako objatie od ženy, ktorej životný príbeh je plný jaziev
…nie je nič krajšie ako povzbudenie do ženy, ktorá sama bojuje
…nie je nič krajšie ako zrkadlenie od žien, ktorých si vážiš
V zrkadle vidí každý to, čo chce vidieť. Niekto realitu, niekto vidí chyby, niekto vidí dokonalosť. A ak niekto vidí strach, tak sám je plný strachu. Ak niekto vidí zraniteľnosť v nás, ženách, asi je sám veľmi zraniteľný. Ak niekto vidí iných ako lepších, asi sa vidí ako horší.
Milujem silné ženy. Práve ony ma posúvajú vpred. Ktovie, kde skončím, ale viem, že ženy sú mojim osudom. Ešte neviem akým, jednu sama vychovávam. Viem len, že okrem toho, že ich mám povzbudiť, sa mám od nich aj veľa naučiť.
M.