Takto pred rokom som v rukách držala svoju prvú knihu. Pamätám si, že som si pri tom poplakala. Málokto so mnou z môjho okolia zdieľal túto radosť. Moji rodičia ani nevedeli, že som nejakú knihu vôbec písala. Manžela to nejak netrhalo, veď to nie je jeho šálka kávy.

Ešteže máme v živote priateľov. Tie moje priateľky ma ozaj podržali aj v tomto a som im za to veľmi vďačná. Takto po roku držím v rukách svoju druhú knihu. Na jeseň, keď nás to láka pod teplú deku, keď máme chuť si zapáliť sviečku a spraviť obľúbený čaj. V tomto období prichádza aj druhá časť knihy TRI BODKY…, ktorú nijako zvlášť nechcem predstavovať.

Je malá, je čierna – inverzná k prvej časti. Je moja. Je nová. Je voňavá. Je citlivá. Je nežná. Je o mne. Je o Vás. Sú v nej texty, obrázky. Sú v nej tri bodky plné vašich príbehov…

Keď hodnotím uplynulý rok, povedala by som, že som vôbec rada, že som túto druhú časť dokončila a vydala. Mala byť začiatkom leta, ale život nejde ako si prajeme. Prišla práve včas. Keď si robím v živote poriadky. Keď sa chcem utíšiť so šálkou čaju pri ohni v rodinnom krbe. Keď chcem večerami maľovať s dcérkou obrázky, aby sme ich mohli potom použiť na naše výrobky. Keď chcem byť s milovanými.

Tejto knihe nebudem robiť reklamu, veď ani prvej som nerobila. Nechávam jej priestor pre vlastný život. Nech sa dostane tam, kam sa dostať má. Nech príde vo vhodnom čase. Nech sa dotýka a nech sa jej dotýkajú – s láskou. Nech rozpráva, čo som do nej ukryla, počúva a zachytáva Vaše príbehy.

Túto knihu venujem, takto virtuálne, všetkým ľuďom, ktorí uplynulý rok boli súčasťou môjho života. Možno v dobrom, možno v zlom, možno len tak prešli. Zmenili ste ma, a ja som vďačná za túto zmenu. Dotkli ste sa môjho bytia pohladením alebo úderom. A ja môžem byť dnes tam, kde som, taká aká som. Táto kniha je toho dôkazom.

Píšem život…

– taký ako príde
– na nič sa nehrám
– milujem
– hnevám sa
– odpúšťam
– bojujem za svoje sny
– hádžem za hlavu to, čo nie je na moje budovanie
– oddychujem
– spievam a tancujem
– smejem sa i plačem
– radujem sa i smútim
– kráčam vpred…

Nech to znamená čokoľvek, toto je život zachytený mojimi očami, mojim srdcom i dušou. Toto je príbeh ženy, ktorá sa nevzdala.

Ak sa započúvate do bubnovania kvapiek na okne, do šumenia lístia opadajúceho zo stromov a nadýchnete sa voňavého čaju… Práve vtedy budete počuť to, čo Vám skrze túto knihu chcem povedať.

Nič nie je také, ako sa zdá. Život je krásny. Nič nie je nemenné. Láska sme my. Píšete nádherné príbehy svojim životom…

Vaša M.