Pokoj keď odišiel…

Znova sedela na lavičke. Zaplavovalo ju jesenné slnko a ona mu vystavila svoju tvár. V ruke držala hrnček s čajom. Najlepším na svete, takým, aký vie spraviť len ona. Voňal do diaľky a pozýval ma do jej ticha.

Prisadla som si, potichu pozdraviac, aby som ju nevyrušila z jej rozjímania a ona mi odpovedala úsmevom. Vraj ma už dlhšie čaká. Podáva mi do ruky hrnček s čajom a dodáva, že ten je pre mňa. Pozerám naň a vychutnávam si obité uško, dotyky času a lásky na jeho vzhľade. Veď na vzhľade nezáleží, to, čo ho napĺňa je ten najlepší nápoj na svete, zahreje a poteší nielen telo, ale aj dušu.

“Mala som prísť už skôr…” ospravedlňujem sa a hľadám správne slová vysvetliť moju dlhšiu neprítomnosť.
“Si tu v najsprávnejšom čase.” Jej pokojný hlas plný lásky ma uisťuje, že žiadne slovo vyslovené na moju obranu nemá význam. Prijíma ma s láskou, takú aká som, kedy som.
Uvoľnila som sa, oprela sa a nechala slnko zohrievať moju tvár. Pohladila ma po nohe a dodala “Som rada, že si prišla. Cítim, že sa veľa vecí zmenilo. Ty si sa zmenila, si iná.”

Má pravdu. Táto stará žena ma cíti do špiku kostí. Je to príjemné. Jej dotyk je príjemný a slová hladia dušu.

“Ako iná?” pýtam sa zvedavo na jej názor, hoci sama viem, že je to pravda.
“Okrem slnka tu dnes žiariš aj ty. Akoby si prešla niečim veľmi ťažkým a zrazu ti to dalo zmysel. Akoby všetko zapadlo na tie správne miesta a ty si to prijala. Už nebojuješ, už prijímaš a nechávaš plynúť. Vyrástla si, zosilnela, preto môžeš okrem tohto jesenného slnka zohrievať svet svojou podstatou.”

“Áno, veľa vecí sa udialo. Veľa vecí som pochopila.”

“Tvoja duša sa znova nadýchla života. Znova vidíš krásne farby. Si silná, aj napriek všetkému čo sa stalo. Nikto nemá právo ťa súdiť, nikto nemá právo hovoriť, čo bolo správne a čo nie, lebo ak to malo zmysel pre teba, tak potom je to to najdôležitejšie.”

“Je tu však ešte jedna vec…” nesmelo naznačujem. Hľadám slová ako to pomenovať, ako to opísať presne tak, ako to cítim.
Ticho čaká. “Niektorí ľudia odišli a vďaka tomu nastalo to ticho a kľud.”
“Akoby som cítila tvoju vlastnú výčitku voči sebe samej, či je to správne. Chápem to dobre?”
“Áno, je správne sa cítiť dobre, ak niektorých ľudí už nemáš vo svojom živote? Ak ťa ich odchod oslobodí, hoci si ich predtým milovala?”
Chytila ma za ruku a stlačila presne takou silou, aby som cítila jej teplo.
“Nie, vôbec to nie je zlé. Niektorí ľudia ti proste ukážu zo seba iba kúsok. Viac ti nie sú schopní dať. A ty vďaka tomu zažiješ niečo dobré alebo zlé. Nikdy nesúď to, ako sa zachovajú oni. Vždy sa pozri na svoje srdce. Ako si to myslela? Myslela si to úprimne? S láskou? Myslela si to k budovaniu, nie ničeniu? To, ako sa zachovajú oni je ich cesta. A preto keď odídu oslobodíš sa od posudzovania ich činov. Preto ti je ľahšie. Je správne ak odídu a ty sa zrazu cítiš lepšie, ako držať niečo nasilu proti vlastným pocitom.”

Ticho. Dlhé ticho na usadenie jej slov v mojej hlave i duši.
“Aj keď sme ich milovali?” – dodávam.
“Aj vtedy. Láska nemá koniec. Koniec majú len príbehy, vzťahy. Láska je nad to. Uchováš ju vo svojom srdci. Ona časom zmení farbu, vôňu, intenzitu, ako starý obrázok. Ale keď sa naň po čase pozrieš, stále to bude tvoja súčasť. Či už bolestivá, alebo radostná. Bude to už len vyblednutý obrázok, ktorý je súčasťou toho, kým teraz si.”

Ochutnávam čaj a usmievam sa. Láska neodišla, odišiel len človek, ktorému bola venovaná. Tá láska ostáva v mojom srdci. Pokoj, ktorý prišiel s jeho odchodom je znakom toho, že nič nevyčítam, že som z lásky nespravila nenávisť. Nechala som ho slobodne sa rozhodnúť a odísť, urobiť tak, ako to on považoval za správne. Môj pokoj je v tom, že viem, ako som to myslela. Keď sa raz pozriem na ten vyblednutý obrázok vo svojom srdci, chcem sa usmievať, spokojne, vyrovnane a poďakovať, že to bolo a je mojou súčasťou. Lebo vďaka tomu som kto som a som kde som.

Teším sa na ďalšie stretnutie s touto ženou. Tieto malé chvíľky v jej prítomnosti ma ubezpečujú a učia životným pravdám. No najdôležitejšie je, že sa pri nej cítim sama sebou. Neodsudzuje ale prijíma.

M.

Pridaj komentár

RELATED POST

Príbeh…

Rozpoviem Vám príbeh. Príbeh dvoch ľudí. Obyčajných ľudí, čo robia chyby, čo žijú svoje životy... Obaja urobili chybu, jeden ju…

Trojmedzie…

Možno poznáte toto pomenovanie, no mne bolo dosiaľ úplne neznáme. Je to bod, kde sa stretávajú tri štáty. My sme…

Oprava zlatom…

Mám rada staré veci, ktoré majú za sebou nejaký príbeh. Možno si domyslieť, že ich snáď držal v rukách ten…

Upratovanie…

Mala som dovolenku. Krásny čas strávený doma s milovanými v mojom obľúbenom priestore. Neskoré rána, dlhé prebúdzanie, plno lásky, pohody…