Plody sú znakom, že rastlina má v záujme sa rozmnožovať. Že krásny kvet, ktorý mal prilákať opeľovačov splnil svoju úlohu. Rastlina našla silu a premenila svoju snahu a vytvorila plod. Plodom je väčšinou semienko, ktoré bude znamenať pokračovanie.

Plody v našich záhradách sú krásne, sú jedlé, sú sladké i kyslé… Plody v našom živote sú taktiež rôzne. Možno ich nevidíme hneď, možno ich nevidíme, lebo ich nechceme vidieť, možno k nám prichádzajú tak potichúčky, tak ľahko…

Ona

Mávam z týchto prvých tropických horúčav stavy, kedy mi je skutočne zle. Je to dokiaľ sa neaklimatizujem. Popravde, v pracovni v podkroví mám potom saunu a keď tam pracujem dlho, tak som vyčerpaná. Tento týždeň mi bolo skutočne zle. Keď som ju vyzdvihla v škole a ledva odšoférovala domov, poprosila som ju o chvíľu pokoja. Ľahla som si a chladila sa. Prišla ku mne a šepká mi: “Mamka, viem že si chceš oddýchnuť, len som ti chcela povedať, že si polež a ak niečo budeš potrebovať, som tu, kľudne mi povedz a ja ti to donesiem. Chcem sa o teba postarať.”
Zvládla som v tom stave úsmev a bozk na čelo tej malej bytosti, ktorá sa nado mňa skláňala a šepkala, akoby mi ani hlasom nechcela pridať bolesti.

Bola som vďačná. Veľmi vďačná, že mám takú vnímavú a láskavú dcéru. Že vie pochopiť a vcítiť sa a je ochotná poslúžiť. Vraví sa, že deti sa učia príkladom a ja hľadám v spomienkach, kedy som ju to učila…už viem, presne v tých všetkých malých láskavých veciach, keď som ochotná niekomu pomôcť.

A tento týždeň som s ňou zažila ešte krásnu udalosť, keď sme šli nakupovať. Bežné potraviny, rýchly nákup. Pred obchodným centrom stojí človek. Starší pán, ktorý má problémy so zrakom, je na polovičnom invalidnom dôchodku, z ktorého ledva vyžije. Stojí, nežobre. Pozdraví sa zakaždým. Máme zvyk mu kúpiť stále nejaké potraviny. Aby mohol aspoň tento jeden deň byť sýty. Pri nákupe som na neho akosi zabudla. Stojac pri pokladni mi Sarka vraví, že ujovi sme nič nekúpili. Ponúkla sa, že kým ja nablokujem tovar, ona to obehne a donesie to, čo stále. Čakala som ju, kým pribehne. Veľmi sa tešila. Cestou z obchodu mi vraví, že dnes chce ona dať ujovi jedlo. Podáva mu a praje mu dobrú chuť. On ďakuje a praje nám krásny deň. Všimla som si prvýkrát ľudí naookolo. Pozerajú a usmievajú sa. Možno rozumeli tomuto gestu, ale ja som si toto gesto od nej zamilovala. Cestou k autu ma chytila za ruku a usmievala sa na mňa – od ucha k uchu. “Ďakujem mami, že si počkala.” Vzala som jej malú rúčku a bozkom povedala všetko, čo by sa do slov nevošlo.

Potopa

Pracovala som na väčšej náročnejšej zákazke a tak som si privolala na pomoc kamarátku. Osobu, na ktorú sa môžem vždy spoľahnúť a práca s ňou je krásnym časom zároveň. Je to psychohygiena, smiech, úvahy, plány i sny. Je to realita popretkávaná láskou i bolesťou. Je to náš čas, pri práci, pri rozhovore. Horúčava spôsobila, že sme sa potili už len tým, že sme žili. V podkroví sa znova zvyšovala teplota a stroje na ktorých sme pracovali k tomu prispievali. Otvorila som všetky okná, aby sme mali aspoň pohyb vzduchu. Keď sme odchádzali na obed, nechala som ich otvorené, veď sa o chvíľočku vrátime a aspoň sa nám to tam vyvetrá. No počas obedu sa strhla taká búrka, že som sa vôbec bála pozrieť von oknom. Keď sme došli mali sme v podkroví potopu. Nádych výdych a ideš. Všetko sme zvládli, pozmývali, upratali… a dokonca aj prácu dokončili. Na počudovanie, sme boli obe pokojné a nestresovali. Po chvíli mi vraví: “Som rada, že si to takto zvládla, že si nepanikárila a nestresovala. Zvládli sme to dobre, myslím si.”
Smejem sa a hovorím: “A čo by sme si pomohli, ja som bola pokojná, lebo aj ty si bola pokojná. Vedela som, že to spolu zvládneme.”
Krásny príklad toho, ako si vieme byť oporou, ako naše reakcie ovplyvnia iných. Vidieť ju kľačať na kolenách a zmývať mi podlahu ma núti sa usmiať. Nie smiať sa na nej, ale radovať sa, že mám takýchto ľudí vo svojom živote, čo kvôli Vám pôjdu aj na kolená, aby pomohli.
Rozmýšľam, kde sa to začalo. Prišlo to prirodzene s našim priateľstvom, s dôverou a preto môžeme teraz radostne užívať plody nášho vzťahu. Nedá sa vyrátať, kto dáva viac, iba sa tešiť, že to, čo sme sadili spoločne, čo spoločne rástlo a kvitlo prináša ovocie.

Záhrada

Naša záhrada je plná plodov. Jedlých, na ktorých si radi pochutnávame. Je výsledkom našej práce, lásky a námahy. Tam človek vidí výsledky za kratší čas, ako v bežnom živote. Je slasťou užívať plody, ktoré si dopestujeme a ešte krajšie sa s nimi podeliť.
Môj dedko ma učil tipy a triky ako na to, alebo tamto. Viem, že škodcov sme zbierali ručne, alebo namiesto postrekov sme robili rôzne iné eko veci. Niektoré robíme dodnes. Z generácie na generáciu prenášame múdrosti. Podávame si plody ich skúmania. Som vďačná, že som súčasťou tohto rodu, plodom a že môžem podávať ďalej, čo ma naučili.

Láska v rôznych podobách…

Niekedy máme pocit, že len dávame. Nevidíme výsledky, alebo možno nie také, ako by sme chceli, alebo nie vtedy, keď to chceme. Ale ľudia sú slobodní, čas nie je nami obmedzený. To len my by sme mali ubrať na našich očakávaniach, aby sme s radosťou prijímali plody v čase, mieste a priestore, kedy je ich načasovanie.

Činy konané s láskou nemusia priniesť plody zvonku. Jednoducho už len tým, že ich konáme premieňame sami seba, naše okolie. Nemusia mať pre nás význam, alebo úžitok, že sa nám vrátia. Niektoré sú darom, keď ich darujeme.

Tento týždeň bol plný malých darov lásky – v podobe kvetov, času strávenom s priateľmi, pomocou iným, objatím, starostlivosťou, radosťou, pekným slovom a povzbudením, láskou. Všetko, čo sa koná v úprimnej láske je darom – nielen pre tých, čo prijímajú, ale aj pre tých, ktorí darujú…

M.