Atmosféra…

Znova sa mi potvrdilo jedno krásne životné pravidlo, že s dobrými ľuďmi je všade dobre. S takými ľuďmi, ktorých milujeme je všade nádherne.

Mali sme možnosť stráviť ešte predprázdninový víkend u mojej kamarátky v domčeku jej rodičov. Síce to nebolo ďaleko do tohto raja pod slnkom, ale je to mimo bežných dní. Je to domček pod lesom, kde z kuchyne pri pití kávy vidíte pásť sa bažanty a za rána srnky. Je to miesto, kde deti môžu behať po čerstvo pokosenom poli a nahánať sa so psom. Je to priestor pre dušu, kde z kopčeka za domom vidíte a cítite prírodu a ešte čosi – vidíte znova život. Taký, aký je. Krásny, so všetkým čo prináša a odnáša. S nádychom vnímate, že žijete práve v tejto chvíli a s výdychom, že je pominuteľná.

Hlasný smiech detí, malé škriepky a naťahovačky. To všetko patrí k tomu, keď riešite asi 14 detí vo veku 6-15 rokov. Medzi tými rytiermi jedna princezná, ktorá si to ráno potiahla najdlhšie v spánku a oni ju chodili pozerať, či je vporiadku.

Dokonalý čas. Tri matky, kamarátky, kuchárky, pekárky, organizátorky, párty chystačky, vychovávateľky, vyšetrovateľky… Tri ženy, ktoré sa majú rady a nielen ich deti zažili znova tú úžasnú atmosféru “chalupy a prázdnin u babky”.

Mali sme možnosť sa rozprávať popri tom, ako sme chystali jedlo, popri upratovaní, popri bežných povinnostiach. Čo je krajšie, ako spolu na niečom pracovať a vidieť, že tým druhému spôsobíte radosť a osoh? A k tomu, využijete ten čas na to, aby ste sa spoznali ešte viac? Svoje zvyky pri varení, pečení a popri iných prácach.

Večer sme si od únavy našli miesto v jednej izbe. Každá nejaké miesto na prichystaných posteliach pre deti. Riešili sme rôzne malé roztržky i väčšie problémy, ktoré počas dňa vznikli. Pribehli deti a hrali sa, spievali a tancovali, hádzali sme si balón a všetci sme sa smiali. Smiech lieči, lieči boľavé srdcia i smutné duše, smiech nás zblížil v našich životoch tak, ako predtým naše problémy.

Nedeľný obed bol ako pre kráľov. Smiala som sa, že poniektorí by si teda za takýto obed riadne priplatili. Všetko bio, všetko eko – zo záhrady, z domácej produkcie, kde domáci pán nestrieka a všetko pestuje vlastnými rukami. Od kohúta v polievke, cez zeleninu, ovocie až po uhorkový šalát 🙂 Dokonca mladí gentlemani nás odbremenili od umývania riadu a my sme si mohli vychutnať šálku kávy na dvore, na slniečku.

Môcť hľadať lesné jahody, alebo len tak vybehnúť na kopček za domom aby ste si s deťmi sadli do trávy, či dať im možnosť premeniť sa na rytierov, aby vysekali do lesíka cestu pre dve dámy. Hľadať vyschnutý potok, nahánať psa po lúke a zbierať krásne voňavé marhule. Znova som sa cítila ako dieťa, dieťa na prázdninách u babky, kde všetko vonia životom a láskou.

S tými správnymi ľuďmi je všade dobre, tu to bolo umocnené miestom. Nielen polohou a priestorom, ale aj domom, ktorý nám otvoril svoje dvere, domom, ktorý už dávno rátal s prespaním toľkých hláv a štedro nám ponúkol miesta na spanie. Dokonca by sa bol vyspal ešte aj pocestný, ak by bol v núdzi a došiel by.

Niet nad priateľstvá. Priateľstvá detí a ich rodičov, keď sa môžu takto stretávať. Uvedomujem si, že som neskutočne šťastná, aj keď unavená, spokojná, aj keď vyčerpaná, milovaná a vypočutá. Uvedomujem si, že som požehnaná medzi nimi a moje dieťa tiež, že smie zažívať takéto prijatie a takúto lásku.

Ďakujem, že existujú v mojom živote ľudia, pri ktorých viem, že otvoria svoje dvere mne a mojej dcére, že sa podelia o to, čo majú, pomôžu a vypočujú. Je krásne vedieť, že to, čo by ste boli ochotní vy spraviť pre nich, oni s radosťou spravia pre vás.

Týmto im chcem poďakovať a vás chcem povzbudiť, že ozaj stačí málo, deťom netreba luxus, deťom treba ukázať krásu a lásku v tých obyčajných veciach…

M.

PS: A ja znova milujem svoj život o čosi viac. Môcť držať za ruku svoju dcéru a počuť od nej vyznanie: “Mamka, je mi tu dobre, ďakujem a veľmi ťa ľúbim.” je najkrajší dar za všetku tú námahu.

Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]

Pridaj komentár

RELATED POST

Dôveruj

Nemôžeš vedieť, čo sa stane cez víkend, ani zajtra, ba ani o hodinu. Nemôžeš uchopiť to, ako kto príjme tvoje…

Sila žien

Irónia. To mi napadlo ako prvé, keď som si pomyslela, prečo zamestnávajú iba ženy. Najprv som si myslela, že k…

Pripomínať si vzácnosť…

Vzácni ľudia v našom živote nás motivujú. Ukazujú, ako veci a situácie vnímať a zastavujú nás na našej ceste.

Ohľaduplnosť…

Zastavila som sa a pozrela si "novinky". Nerobím to často, ale prešla som si zbežne facebook a príspevky, ktoré zdieľajú…