Znova sa mi potvrdilo jedno krásne životné pravidlo, že s dobrými ľuďmi je všade dobre. S takými ľuďmi, ktorých milujeme je všade nádherne.

Mali sme možnosť stráviť ešte predprázdninový víkend u mojej kamarátky v domčeku jej rodičov. Síce to nebolo ďaleko do tohto raja pod slnkom, ale je to mimo bežných dní. Je to domček pod lesom, kde z kuchyne pri pití kávy vidíte pásť sa bažanty a za rána srnky. Je to miesto, kde deti môžu behať po čerstvo pokosenom poli a nahánať sa so psom. Je to priestor pre dušu, kde z kopčeka za domom vidíte a cítite prírodu a ešte čosi – vidíte znova život. Taký, aký je. Krásny, so všetkým čo prináša a odnáša. S nádychom vnímate, že žijete práve v tejto chvíli a s výdychom, že je pominuteľná.

Hlasný smiech detí, malé škriepky a naťahovačky. To všetko patrí k tomu, keď riešite asi 14 detí vo veku 6-15 rokov. Medzi tými rytiermi jedna princezná, ktorá si to ráno potiahla najdlhšie v spánku a oni ju chodili pozerať, či je vporiadku.

Dokonalý čas. Tri matky, kamarátky, kuchárky, pekárky, organizátorky, párty chystačky, vychovávateľky, vyšetrovateľky… Tri ženy, ktoré sa majú rady a nielen ich deti zažili znova tú úžasnú atmosféru “chalupy a prázdnin u babky”.

Mali sme možnosť sa rozprávať popri tom, ako sme chystali jedlo, popri upratovaní, popri bežných povinnostiach. Čo je krajšie, ako spolu na niečom pracovať a vidieť, že tým druhému spôsobíte radosť a osoh? A k tomu, využijete ten čas na to, aby ste sa spoznali ešte viac? Svoje zvyky pri varení, pečení a popri iných prácach.

Večer sme si od únavy našli miesto v jednej izbe. Každá nejaké miesto na prichystaných posteliach pre deti. Riešili sme rôzne malé roztržky i väčšie problémy, ktoré počas dňa vznikli. Pribehli deti a hrali sa, spievali a tancovali, hádzali sme si balón a všetci sme sa smiali. Smiech lieči, lieči boľavé srdcia i smutné duše, smiech nás zblížil v našich životoch tak, ako predtým naše problémy.

Nedeľný obed bol ako pre kráľov. Smiala som sa, že poniektorí by si teda za takýto obed riadne priplatili. Všetko bio, všetko eko – zo záhrady, z domácej produkcie, kde domáci pán nestrieka a všetko pestuje vlastnými rukami. Od kohúta v polievke, cez zeleninu, ovocie až po uhorkový šalát 🙂 Dokonca mladí gentlemani nás odbremenili od umývania riadu a my sme si mohli vychutnať šálku kávy na dvore, na slniečku.

Môcť hľadať lesné jahody, alebo len tak vybehnúť na kopček za domom aby ste si s deťmi sadli do trávy, či dať im možnosť premeniť sa na rytierov, aby vysekali do lesíka cestu pre dve dámy. Hľadať vyschnutý potok, nahánať psa po lúke a zbierať krásne voňavé marhule. Znova som sa cítila ako dieťa, dieťa na prázdninách u babky, kde všetko vonia životom a láskou.

S tými správnymi ľuďmi je všade dobre, tu to bolo umocnené miestom. Nielen polohou a priestorom, ale aj domom, ktorý nám otvoril svoje dvere, domom, ktorý už dávno rátal s prespaním toľkých hláv a štedro nám ponúkol miesta na spanie. Dokonca by sa bol vyspal ešte aj pocestný, ak by bol v núdzi a došiel by.

Niet nad priateľstvá. Priateľstvá detí a ich rodičov, keď sa môžu takto stretávať. Uvedomujem si, že som neskutočne šťastná, aj keď unavená, spokojná, aj keď vyčerpaná, milovaná a vypočutá. Uvedomujem si, že som požehnaná medzi nimi a moje dieťa tiež, že smie zažívať takéto prijatie a takúto lásku.

Ďakujem, že existujú v mojom živote ľudia, pri ktorých viem, že otvoria svoje dvere mne a mojej dcére, že sa podelia o to, čo majú, pomôžu a vypočujú. Je krásne vedieť, že to, čo by ste boli ochotní vy spraviť pre nich, oni s radosťou spravia pre vás.

Týmto im chcem poďakovať a vás chcem povzbudiť, že ozaj stačí málo, deťom netreba luxus, deťom treba ukázať krásu a lásku v tých obyčajných veciach…

M.

PS: A ja znova milujem svoj život o čosi viac. Môcť držať za ruku svoju dcéru a počuť od nej vyznanie: “Mamka, je mi tu dobre, ďakujem a veľmi ťa ľúbim.” je najkrajší dar za všetku tú námahu.