Moja priateľka dopísala prácu. Má vysokú školu a popri troch chlapcoch, ktorých vychováva sa pustila do štúdia. Obdivujem ju. Veľmi ma teší, že túži po poznaní, že chce niečo v živote dosiahnuť a nesedí na vavrínoch (povedzme si pravdu, že pri troch chlapcoch sa to ani nedá).

Keď prácu dopísala a dala zviazať, veľmi som sa s ňou tešila. Čítala som v tej chvíli knihu a mala som chuť jej napísať o čom čítam. Týkalo sa jej to, týka sa to každého. Napísala som jej, že som na ňu hrdá, že som rada, že to má za sebou a veľmi ma teší, že je mi príkladom vo veľa veciach.

V knihe sa píše: “Štastie zvykne očakávať jasnú budúcnosť, kým spokojnosť sa zvyčajne prejaví po dosiahnutí vnútorného cieľa. Spokojnosť sa prejaví, keď naplníte svoje vlastné očakávania a svoj vnútorný morálny kódex, keď ste dosiahli dôležitý cieľ, alebo keď ste dobre a správne dokončili svoju prácu. Spokojnosť sa prejaví ako reakcia na hmatateľné aktivity a majstrovsky zvládnuté výzvy. Spokojnosť sa tiež prejaví, keď ste úspešne zvládli náročné emócie – predovšetkým hnev, nenávisť a hanbu. Keď ste obnovili svoje hranice, prejavili úctu hraniciam iných a napravili svoje konanie, alebo zaistili nápravu, vaša spokojnosť vystúpi, aby potvrdila a ocenila vaše vynikajúce správanie.”

Poslala som jej to, a napísala, že môže byť na seba právom hrdá. Ďalej sa v knihe píše: “Vonkajšie očeňovanie obsahuje problematický aspekť, ktorý nie je súčasťou vnútornej spokojnosti – a to je súťaživosť. Všetky vonkajšie pochvaly a ceny prichádzajú so zabudovaným porovnávaním, ktoré vás stavia do súťaže s druhými. Pri prirodzenej spokojnosti hanba neexistuje, pretože vaše úspechy sa netýkajú toho, či niečo urobíte lepšie ako iní, ale ocenenia vášho vlastného dobrého odhadu a vašej vlastnej hodnoty.”

Moja priateľka je človek, človek, ktorý má svoje chyby, ale ja ju mám rada. Povahovo sme rozdielne, ona by veľa vecí v mojom živote riešila úplne inak, s chladnou hlavou mi povie jej riešenie. A potom sa na tom zasmejeme, poďakujeme jedna druhej za jej pohľad na vec.

Je človek, na ktorého sa teším, ktorého rady – alebo skôr pohľad na vec často vyhľadávam a na ktorého sa môžem kedykoľvek spoľahnúť.

Moja priateľka má právo byť na seba hrdá a jej spokojnosť je znakom, že to nie je pýcha, ale dobre odvedená práca a námaha, ktorá dosiahla svoj cieľ.

Ďakujem jej za priateľstvo a že ma učí ísť vpred a dosahovať ciele.

M.