Oslava…

Moja priateľka mala narodeniny. Krásny vek jednej mladej ženy, ktorá to vôbec nemá ľahké, ale zvláda všetko s ľahkosťou jej vlastnou. Chystali sme jej prekvapenie. Ja, druhá priateľka, naše deti, vlastnoručne robené darčeky, upečený koláč, kytica… Všetko sme to naložili do auta a vybrali sme sa k ním na dedinu.

Hoci sme z malého mesta, máme viac spoločné so životom na dedine. Žijúc na jeho okraji máme blízko polia, lesy, lúky. Domáce zvieratá a stromy. No ich dedina je iná – pravá dedina. Ďaleko od veľkého mesta, s množstvom bocianov, zákrut a rodinných domov s veľkými záhradami. Pod starým orechom sme k jej úsmevu pridali pár gratulácií a odovzdali dary.

Naše priateľstvo je úprimné a nenáročné. Stačí nám málo, aby sme sa cítili dobre. Tak tomu bolo aj teraz. Z “ničoho”, ako to ona pomenovala, bol zrazu plný stôl dobrôt. Deti sa bláznili, schytali aj pár úrazov a štípancov od komárov. No nič z toho nám neprekážalo v tom, aby sme sa tam cítili výnimočne.

Jej mamka, staršia pani o paličke, sedela na lavičke a priateľka sa s ňou rozprávala. Viete, už sme vo veku, kedy si týchto ľudí a ich múdrosť veľmi vážime a užívame si, že sú ešte medzi nami a chcú byť s nami.

Táto úžasná žena ma vyzvala, aby som si šla pozrieť jej záhradku. Vysiala kvety len tak, kde mala voľné miesto a teraz kvitnú a robia radosť. A kvety, to je moje láska. Rôzne farby, tvary, vône. Prechádzala som sa tam, v šatách ako princezná v kráľovských záhonoch. Je krásne, že ľudia ešte okrem úžitkových rastlín vysejú aj také, čo prinesú úžitok ich duši. Podišla ku mne a vysvetľuje mi, čo kde majú nasadené. Záhrada ako lusk, môj obdiv ako to zvláda s paličkou v ruke a napriek náročnej chôdzi. Domáce zvieratká, mačičky a ich potomkovia, psík, kuriatka… Zvláda, zvláda to vďaka svojej dcére, ktorá jej pomáha. A ja som bola o čosi viac vďačná za Katku, za to aká je a že som ju spoznala znova z iného uhla. Aj za to, že som mohla spoznať jej mamku, ktorá ju pred toľkými rokmi priviedla na svet a tešila sa z toho malého bábätka, hoci nevedela, aký bude život…

Tam, pri záhone vravím tejto múdrej žene, že mám rada kvety. Vysvetľujem jej, že s dcérkou chodíme na lúku a zbierame ich a lisujeme, zakladáme do rámčekov s básničkami – v tom ma preruší a hovorí. “Ja viem, keď si zapnem internet hneď idem pozrieť čo ste napísali. Sledujem Tri bodky… Stále si to čítam.” Ostali mi len otvorené ústa a srdce naplnené úžasom.

Múdrosť a láskavosť tejto ženy, jej pohostinnosť, dvor a dom otvorený pre toľko malých i veľkých sŕdc, to všetko tento večer urobilo dokonalým. Detský smiech i plač, skrývačky, naháňačky, ošpliechovanie sa, hranie sa so zvieratkami, lezenie po tých najvyšších kopcoch na okolí… Dobrá spoločnosť, ticho dediny a tí správni ľudia.

Aké jednoduché, aké nádherné. Často sa možno snažíme tak veľmi, až to stráca hodnotu. Niekedy je menej viac. Atmosféra je viac než to, čo je na stole. Smiech je viac než to, čo dáme do brucha. Príjemný rozhovor je viac než to, ako je to tam vyzdobené. Len my občas zabudneme, chceme, aby to bolo dokonalé, lebo si myslíme, že vtedy budú dobré aj vzťahy. Ale opak je pravdou. Ak sú dobré vzťahy, tak všetko naokolo bude úžasné.

Keby nás komáre neuháňali ako poslednú žijúcu potravu na svete, tak by sme tam sedeli asi až do … kým by nám deti nezaspali na dekách. Večer sme ukončili s tým, že sa čoskoro znova vidíme a ja sa na nich už teraz veľmi teším. Mať úprimné a pravdivé vzťahy je vzácnosť. Ukazovať deťom, na čom naozaj záleží a čo je dôležité je ešte vzácnejšie.

Keď som videla moju Saru behať medzi chlapcami ako jediné dievča, pripomenulo mi to moje detstvo. Ja a traja kamaráti – teda jeden z nich môj brat. Ja som vyrastala skôr medzi chlapcami. Mám rada tie spomienky, lebo práve títo chlapci – teraz už dospelí chlapi ma naučili loziť po stromoch, preskakovať potok, opraviť si bicykel, rýchlo utekať, neplakať nad rozbitým kolenom, ale oprášiť sa a ísť ďalej. Naučili ma veľa a ja sa teším, že niečo podobné môže zažívať aj ona. Je to krásne vidieť sa v nej ako v zrkadle.

Vaša M.

Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]

Pridaj komentár

RELATED POST

Dôveruj

Nemôžeš vedieť, čo sa stane cez víkend, ani zajtra, ba ani o hodinu. Nemôžeš uchopiť to, ako kto príjme tvoje…

Sila žien

Irónia. To mi napadlo ako prvé, keď som si pomyslela, prečo zamestnávajú iba ženy. Najprv som si myslela, že k…

Pripomínať si vzácnosť…

Vzácni ľudia v našom živote nás motivujú. Ukazujú, ako veci a situácie vnímať a zastavujú nás na našej ceste.

Ohľaduplnosť…

Zastavila som sa a pozrela si "novinky". Nerobím to často, ale prešla som si zbežne facebook a príspevky, ktoré zdieľajú…