Chcela by som Vám troška priblížiť stránku mojej tvorby, ktorú ste možno doteraz nemali šancu spoznať. Zákulisie autora spojené s tým, čo robí. Môj život spojený s tým, že píšem.

Najkrajšie chvíle mojej tvorby sú zaznamenané v mojich básňach i výrokoch. Ale možno nie vždy človek vie prečítať medzi riadky, čo tam zanechám. Troška Vám opíšem tieto krásne chvíle.

Žijem krásnou chvíľou, pocitom z nej a som ňou skutočne naplnená, keď ma môj manžel pozval do našej obývačky, naložil oheň v krbe, pripravil teplý čaj, sadol si na gauč a povedal, nech si k nemu ľahnem. Prichystal mi vankúš na svojich nohách a do ruky vložil moju knihu. Poprosil ma, aby som mu čítala. A ja som čítala a on počúval. Niekedy sa ma spýtal, ako som to myslela, inokedy povedal, ako to pochopil on. Je to pre mňa nezabudnuteľná chvíľa, z ktorej doteraz čerpám. Lebo ak by pre nikoho iného, už len pre to, že sme si boli tak blízko, ako nikdy predtým.

Nielen táto chvíľa, ale aj chvíle, keď mi prostredníctvom básničiek nechával odkazy, lebo dobre vedel, že aj toto je cesta do môjho srdca. Sám ich skúšal napísať, dokonca jedna je aj v knihe 🙂 Keď prostredníctvom básní vie, ako sa práve cítim a v tú chvíľu aj vie, ako ku mne pristupovať.

S dcérkou sme stáli vo fronte na pošte. Niesla som obálku a ona si priala ju podať cez okienko pani poštárke. Spýtala sa ma, čo dnes posielame. Povedala som jej “V tejto malej obálke je naša kniha Sari. Pani si ju objednala a dokonca si priala aby som ju podpísala.” “Mami, a to je tá kniha, kde sú moje obrázky?” “Áno Sari, to je tá kniha, kde si mi kreslila obrázky a písala som tam aj o tebe.” “Veľmi sa teším mamka, a kedy napíšeme ďalšiu?”
Ďalšia časť a dokonca aj tretia kniha je rozpísaná. Veľmi sa teším, že moja dcérka vníma, že posielame posolstvá do sveta. Teší sa na to, až do tej ďalšej namaľuje obrázky, že i ona bude súčasťou niečoho, čo ľudia budú s láskou prijímať.

Ďalším nezabudnuteľným okamihom mojej tvorby bolo stretnúť jednu mamičku pri škole, keď sme tam niesli deti. Zastavila ma a povedala mi, odkiaľ poznám jej príbeh? Nechápala som, a ona mi ozrejmila, že ma čítava a to, čo som deň predtým zverejnila je presne o nej, ešte aj tie slovné spojenia vo svojom príbehu používala. Bol to krásny rozhovor, lebo človek vie, že sa dotýka tých správnych miest. Nebolestivo, láskou, spomienkou a pochopením.

Prvého verejného vystúpenia som sa skôr obávala, ale nezabudnuteľný zážitok som mala z ticha. Áno, práve z ticha, ktoré nastalo, keď som začala čítať. Dokonca ma oslňujúce svetlá oslepili a tak som nevidela na publikum. Poprosila som ich aspoň o nejakú reakciu po tých piatich minútach čítania. Keď som odchádzala organizátor ma zastavil a povedal, že preto nemal žiadnu reakciu, lebo sa hlboko zamýšľal a predpovedal mi, že do pol roka sa vidíme a ja budem mať vlastnú knihu. (Mal pravdu 🙂

Keď som pracovala mesiace do noci na knihe, poslala do tlače a držala prvý výtlačok v rukách, neubránila som sa slzám. Skutočne neskutočný pocit. S otázkou, budú to ľudia chcieť? Budú chcieť čítať medzi riadkami a bodkami moje pocity? A potom to prišlo, neskutočná vlna od Vás. A ja som s pokorou a radosťou balila každý jeden balíček, každej knihe som popriala úžasný život vo vašich rukách.

Za mojimi básničkami a výrokmi sú Vaše príbehy. Najkrajšie sú stále tie, keď mi niekto napíše správu, ako ho viem povzbudiť každý deň – veľmi ma teší, že sú to aj muži, ktorí takto vyznávajú lásku svojim partnerkám. Stretla som sa s príbehmi krásnymi i smutnými. Požiadanie o ruku, svadobné čítanie, vytetovanie si môjho textu, poďakovanie učiteľom, rodičom, súrodencom. Ale aj tie, keď človek prišiel o niekoho – smrťou, stratou, zradou, podvodom, rozvodom. Príbehy sú rôzne – sú krásne, pretože sú ľudské a ja sa smiem prostredníctvom spätnej väzby nachvíľu dotknúť ich skutočnosti. Alkoholizmus, drogy, smútok, beznádej, ale i radosť, narodenie dieťatka, vyznanie lásky – partnerovi, rodičom, priateľom. Neskutočné, čo všetko mi tvorba dovolila, neskutočné ako mi otvorila cestu nielen do môjho srdca ale aj do tých Vašich.

Medzi najkrajšie chvíle mojej tvorby môžem zaradiť aj tie, kedy sa rozprávame s priateľkami, kedy sa prechádzame a môžeme slobodne povedať svoj názor, kedy mi niečo utkvie v pamäti tak, že to jednoducho chcem zachytiť, lebo je to skutočné, ten pocit je skutočný. Moja tvorba mi pomáha zaznamenávať tieto okamihy, tieto výnimočné chvíle s – pre mňa – výnimočnými ľuďmi.

Teší ma, že ma oslovia médiá, alebo ľudia, ktorí tam pracujú na základe toho, že sledujú moju tvorbu a chcú ma posunúť ďalej k ľuďom. Spoznala som takto krásnych a milých ľudí, ktorí sa neboja povzbudiť niečo malé a úprimné. Táto stránka mojej tvorby pre mňa bude stále pripomienkou, že s týmto svetom to nie je až také zlé.

V neposlednom rade sú tu veci, ktoré sa nedajú veľmi opísať. Jednoducho preto, že sú pre mňa záhadou. Keď si niekto objedná pre blízkeho odo mňa produkt, alebo knihu a potom spätne dostanem správu, ako sa tá osoba neskutočne tešila, lebo ma sleduje, moju tvorbu a zrazu má niečo odo mňa reálne v rukách. Niekedy mi je z toho smiešno. Som človek od vedľa. Som žena, na ktorú by ste to možno ani nepovedali. Len jednoducho robím, čo milujem a robím to úprimne. Keď dostanem takúto reakciu, mám chuť tých ľudí pozvať k sebe do ateliéru na čaj. Sadnúť si tam do lúčov zapadajúceho slnka a pri plameni sviečky sa rozprávať celé hodiny. Lebo som len človek.

Nezabudnuteľné chvíle a okamihy mi pomáhate vytvárať VY. Keď napíšete, že Vám moja kniha robí spoločnosť ráno do práce. Keď si dokonca vopred rezervujete aj druhé vydanie. Keď ma povzbudzujete, keď mi píšete, že ja som Vás motivovala tvoriť. Neskutočná energia – láska – lebo to čo dávaš, sa ti musí vrátiť.

Život nie je len o tých nádherných chvíľach, viem. Preto píšem o všetkom. Aj o bolesti, aj o sklamaní, aj o strate. No Vy ste dôkazom toho, že sny sa dajú aj žiť, treba si ich plniť, treba veriť, mať nádej, tešiť sa z maličkostí, a predovšetkým z lásky.

Veľmi sa teším, keď ma moji zákazníci (mám totižto aj “civilnú” prácu) identifikujú a dokonca ma jeden oslovuje “Bodka”. Je to veľmi milé a ja viem, že tento vzťah nie je len čisto pracovný, dokonca viem, že mi takto dáva najavo, že ma v mojej práci s manželkou podporujú.

Ja verím, že tento článok raz oprášim a doplním o ďalšie pocity a ďalšie zákulisie, lebo táto “práca” je posolstvom na celý život.