Možno poznáte toto pomenovanie, no mne bolo dosiaľ úplne neznáme. Je to bod, kde sa stretávajú tri štáty. My sme tam šli na krásny výlet spojený s behom. Manžel tam bežal pretek po krásnych lesoch, kopcoch a my so Sarah sme si oddýchli.

Na hranici Slovensko – Poľsko – Českých hraníc je kúzelne. Ľudia sú tam milí a dôverujú si tak, že na noc nechávajú otvorené brány a veci len tak na dvore. To nám veľmi pomohlo pri našom výlete…ale pekne po poriadku…

Bod spojenia

Trojmedzie je krásna lúka, na ktorej sú mramorové mohyly štátov, ktoré sa tam stretávajú. Slovenská mohyla je za potôčikom, cez ktorý kedysi viedol drevený mostík, ten je momentálne vo výstavbe. Dole v potoku, v úžľabine je bod, ktorý tieto štáty spája. Je to miesto označené mramorovým kameňom a je na ňom niečo kúzelné.

Z českej strany je to Hrčava, zo Slovenskej je to Čierne a z poľskej strany je to Jaworzynka.

Pricestovali sme v noci, keďže bola tma, nevedeli sme, kam máme ísť. Organizátori ponúkali možnosť spať na slame alebo v ich veľkom stane. No žiaľ, nič z toho sme tam nenašli. Rozložili sme sa v domčeku, ktorý slúži turistom cez deň ako altánok. Vonku boli tulivaky, tak sme ich použili.

Nádherná príroda, nočná obloha, zvončeky ovečiek i kravičiek, pasúci sa koník. Všetko nás tak vyrušovalo z nášho “pokoja” že sme sa dlho do noci rozprávali a smiali. Nemohli sme zaspať, ale o to viac sme si užívali spoločnosť jeden druhého. Ráno sme sa prebudili skoro. Všade navôkol hmla a my sme museli pátrať, či sme tu správne. Našťastie sme boli len o lúku nižšie. Ráno sme zistili, že sme auto mali na českej strane a spali sme v Poľsku.

Manžel odbehol svojich 26 km v krásnej prírode Beskýd a my sme si urobili výlet do neďalekého lesíka. V batohu zabalené pasy – “pre prípad”. Keď sme v lese stretli hubára, spýtala som sa, kadiaľ sa dostaneme do dediny. On sa ma spýtal “Do kerej?” “Slovenskej.” A tak som zistila, že som vlastne s dcérkou v poľských lesoch. Hľadanie dediny sme vzdali, a usadili sa na lavičke v lese, ktorá viedla cez potôčik. Urobili sme si tam piknik a užívali to ticho a nádhernú prírodu.

Užívali sme si naše výrobky s láskou. Hrnček, ktorý sme si privlastnili a Sarah usúdila, že z neho chutí výborne. Nápis na ňom nám pripomína, že keď sa spolu vieme úprimne smiať, od srdca, je všetko vporiadku.

Sarah mi tichúčko hovorí “Mamka, v prírode je tak krásne.” Páči sa mi, že vie povedať o svojich pocitoch a páči sa mi, že je vnímavá ešte stále v tejto elektronickej dobe na ticho a krásu prírody.

Áno, bolo tam krásne, nechcelo sa nám odtiaľto odísť. Zbierali sme černice a skákali cez mláky. Naháňali sme motýle a pozorovali žabky v kalužiach. Na lúke sme si hádzali frisbee a pred horúcim slnkom sme ušli na deku do tieňa veľkého stromu.

Pre mňa jedna z naj dovoleniek akú sme kedy mali. Spolu, v láske…

“Možno nám netreba veľa, len z toho, čo máme urobiť výnimočnosť…”

Vaša M.