Tri bodky, alebo …

Nikdy nestačili. Nestačili na to, aby sa zachytilo všetko to, čo sa skrýva v srdci, čo sa nedá vypovedať slovami a čo úsmev nedokáže opísať. Tri bodky neboli nikdy dosť, nikdy nedokázali zaplniť tú prázdnotu, ktorú do srdca a života vniesol smútok a obviňovanie. Nestačili na to, aby zaplnili dieru po neláske, po nepochopení, po smútku. Tri bodky nestačia, na to by stačila iba láska. Láska čo sa skryla do takých malých znakov, ale nebolo ju tam vidieť, alebo, len ju tam vidieť nechceli.

Toľko z ranného zamyslenia.

Tri bodky nikdy nebudú dosť pre toho, komu nestačí celý svet. Kto ráno nevie vstať s tým, že sa po tisícikrát pozrie na východ slnka a nevidí, že každý deň je iný. Že je vzácny, výnimočný. Nikdy nebudú dosť pre toho, kto nečaká nič dobré, kto sa nič dobré ani nesnaží urobiť pre iných, pre tento svet. Večer si líha do postele s tým, že na perách má  pár slov, aby počastoval tento deň všetkým, čím nebol, alebo vylial si srdce z ťažkostí. Nebudú stačiť pre toho, kto nemiluje sám seba, kto sa pri pohľade do zrkadla neusmeje na toho nádherného človeka. Človeka, čo dostal kopec rán, no stále stojí na svojich a každé ráno si umyje tvár, umyje oči, aby videl. Vidí? Skutočne vidí, alebo cez bolesť vidí iba to, čo sám svojim očiam dovolí?

Tri bodky… Všade. V texte, v básni, v piesni, v reklame, v srdci… Ty si Tri bodky. Ty, kto čítaš tieto riadky si tie malé znamienka. Znamienka v niečom srdci, odtlačky v niečej duši. Si niečí úsmev na konci riadka, si niečia nádej na lepšie zajtrajšky, si… Bezvýznamné tri bodky? Nie, vravím že sú plné významu. Ako kód ku ktorému má ten druhý kľúč. Vieš prečítať smútok, vieš prečítať radosť, vieš vycítiť lásku.

Bodka. Koniec. Tri bodky … pokračovanie. Možno ten príbeh nikdy neskončí, všetko je tak ako má byť. Ak sa napísalo slovo, veta, riadok, je to tak. Znamenajú iba, že nikdy nezabudneš. Nezabudneš a ideš ďalej. Vytetované atramentom citov do zvráskavenej kože tvojho srdca. Nie ako jazvy, ale ako pripomienka, že niečo bolo. Vezmeš ich do rúk a sfúkneš na hladinu pokľudnej vody. Také malé nič a urobia okolo seba vibrácie. Stále väčšie a väčšie kruhy, až úplne zmiznú. Boli. Ostali iba na konci príbehu, na ktorý keď sa pozeráš, nech bol akokoľvek ťažký a ty si teraz tu, pozeráš s láskou.

Tri bodky sú vyznanie všetkým, ktorí milujú. Milujú bez bodky na konci, bez výkričníka či otáznika. Lebo skutočná láska nekončí – nikdy. Tri bodky nie sú nekonečno, ale ani konečno. Iba spomienka s úsmevom. Malé ďakujem za veľké veci.

Ďakujem Vám, že žijete svoje TRI BODKY… spolu s tými mojimi – v príbehoch.

s láskou M.