Aký bol … 2018

Zhodnotenie minulého roka mojím okom.

Ohliadam sa za uplynulým rokom. Niektorí to robili už v januári. Ja až teraz. Akosi som sa nadýchla nového vzduchu roku 2019 začiatkom februára. Možno som bola unavená z vecí, čo som riešila a možno práve to som potrebovala.

Aký bol môj rok 2018?

Začiatkom roka som pracovala v reklamnej agentúre ako grafik. Milujem tú prácu, nedám na ňu dopustiť. Skvelý kolektív opustila moja kolegyňa – Verunka. Žena, ktorá mi sedela po pravici a bola mi pravou rukou. Nahradila ju Paula. Ako ju opísať? Energická. Mala som šťastie na kolegyne. Smiech aj slzy. Dobré aj zlé dni. Sviečky aj čokolády. Ale hlavne sme si stále vedeli pomôcť a porozprávať sa. To je vo vzťahoch dôležité. Aj keď nezdieľame ten istý názor, ale rozprávať.

Tri bodky – začali fungovať na facebooku aj na instagrame. Práve Verunka ma naučila pracovať s instagramom. Dnes po roku môžem skonštatovať čísla: Facebooková stránka má cca 6100 sledovateľov a instagramová stránka 7200. Spočiatku som to brala skutočne iba ako virtuálnu záležitosť, ale už začiatkom roka som sa prihlásila na verejné čítanie poézie do Prešova. V kaviarničke Christiania usporadúvajú pravidelne akciu OPEN MIC. Môžu sa tam prihlásiť rôzni autori poézie i prózy, skladatelia, humoristi, speváci i hudobníci. Nahlásila som sa Edovi Kleinovi, ktorý bol veľmi ústretový. Bol to krásny večer, prvý v mojom živote. Pre ružové svetlá som nevidela divákov a ich ticho bolo otázne. Nakoniec mi povedali, že sa zamýšľali nad tým, čo čítam. Keď som odchádzala Edo mi na rozlúčku povedal “Vidíme sa o pol roka aj s knihou.” Usmiala som sa, že by to bolo moje zbožné želanie, ale…

Túto myšlienku som v hlave točila a točila. KNIHA. Ach, vydať tak vlastnú knihu. A ako šiel čas, ako som písala a ľudia reagovali, akú spätnú väzbu som dostala. Začali sa pýtať a ja som začala sľubovať. Popri práci a dcérke a rodine a písaní a… som zháňala informácie kde sa dalo. Skúsiť vydavateľstvo, či samonákladom. Ak samonákladom ako, ako vybaviť ISBN, ako to potom predávať… a do toho mi prišlo na um – že poznám jednu spisovateľku. Kvetku. Od Kvetky mám knihy – kúpila som si ich na sashe v jej obchodíku. Napísala som jej s malou dušičkou a ona tou svojou obrovskou mi podala všetky potrebné informácie. Začalo to naberať ten správny smer. Mala som jasno, ako a kde. Kedy ostávalo otázkou. Knihu som pripravovala graficky sama, obrázky mi kreslila moja kolegyňa Verunka. Písala som po nociach, posielala na kontrolu Verunke aj o druhej či tretej ráno. Vstávala som ráno o 2 hodiny skôr, len aby som dodržala sľub.

Kamarátka Andrea mi sľúbila, že ak kniha vyjde do začiatku augusta, kedy ide za bratom do Ameriky, tak jeden z prvých výtlačkov vezme ako darček. To bol môj deadline. A ono to šlo. ISBN, oslovenie tlačiara p. Zachardu – BRISK PRINT. Jeho skúsenosti a rady ma posúvali každým dňom ďalej a ďalej. Oslovila som sponzorov, odkladala peniažky na vydanie knihy a poslala konečnú verziu pre tlač.

Stihli sme to – začiatkom augusta bolo pár prvých výtlačkov doma. Huráá – letí do Ameriky. Ale nielen to, prvých 50 kusov výtlačkov, ktoré mi došli poštou sa behom pár dní predalo – aj darovalo sponzorom. V tom čase som už končila s prácou v reklamnej agentúre. Nejak sa to zbehlo do jedného momentu a odvtedy som Tri bodky celou dušou a telom.

TRI BODKY … telom aj dušou

Vrátila som sa po 2,5 roku späť do mojich pracovných priestorov. Späť k mojim strojom a do rodného mesta. Upratať, nastaviť, opraviť, naladiť… To všetko bolo treba urobiť, aby som moje stroje znova rozchodila. Bol to proces, je to proces stále. Teším sa každé ráno do mojej “práce”. Urobím si čaj, sadnem si do podkrovia, natočím živý vstup na instagram. Prečítam ľuďom niečo zaujímavé, ukážem niečo z mojej práce, ako produkty vznikajú, ukážem im zákulisie. Zákulisie, kde v podkroví vznikajú nápady, kde sa to všetko tvorí, fotí, rieši. Kde sa balia ich balíčky, kde sa lepia nálepky na ich darčeky. Vidia moje ruky, počujú môj hlas.

Tri bodky nie je veľká firma. Je to – vlastne som to ja. Pred Vianocami mi pomáhala s objednávkami Jarka. Bez nej by som to nezvládla. Každý produkt prejde okrem mojej hlavy aj mojimi rukami. Od objednania tovaru, cez návrh grafiky, skúšky a prototypy, nepodarky a fotenie, skúšanie, nahadzovanie, reklamu a následne vybavovanie objednávok až do času, kedy obálku odovzdám pani poštárke. Niektoré balíčky si prídu ľudia vyzdvihnúť osobne a to ma veľmi teší. Osobný kontakt je na nezaplatenie.

Verejný život

Neostala som len pri virtuálnom svete – facebooku, instagramu, blogu a sashe obchodíku. Šla som medzi ľudí. Ďalšie verejné čítanie bolo v kaviarni Carmel Café v našom malom mestečku, kde som od Zuzky a Evky dostala svoj priestor. Následne na to v čajovni Čavango v Košiciach, kde ma oslovil Denis, ktorý tiež píše – Spisovateľ odvšadiaľ.

Po roku uvažujem znova o Open Mic v Prešove alebo zorganizovať podobný večer v Trebišove. Všetko však chce svoj čas. A ja netlačím na pílu.

Zúčastnila som sa predajných trhov v Bratislave v rámci Sashe. Bol to úžasný čas. Predávala som moje rámčeky, knihu, zápisníky, obrázky.

Spolupracovala som s Katkou ktorá vydáva magazín Dream and live. Píše krásny blog, má Facebookovú i instagramovú stránku.

Spolu s úspešnou návrharkou Mišenou Juhász sme rozbehli spoluprácu vďaka ktorej vznikli krásne smaltované hrnčeky i zápisníky s jej modrotlačovým vzorom.

Ku koncu roka som začala rozdávať na instagrame moje maľované obrázky. Začala som maľovať vodovými farbami a obrázky rozdávam.

Tak som sa spoznala s blogerkou s úžasnou stránkou – Praire charm. Na základe našej spolupráce a jej krásnych obrázkov som napísala žurnál na sashe a hneď na druhý deň sa dostal na titulku – Veľryby, samé veľryby.

Prihlásila som sa na kurz fotenia. Konečne mi niekto laicky vysvetlil tie “zložité” veci o zrkadlovke. Miška bola úžasná. A ja si môžem fotiť výrobky doma, sama a tešiť sa z toho. Rada investujem do seba a toto bola jedna z najlepších investícií.

Oslovila som média a teším sa na sľúbenú spoluprácu. Teší ma spätná väzba ľudí, ktorí sa mi zdôveria, ktorí napíšu, že pri danej básni alebo zamyslení plakali, že to je ako o nich. Teší ma, že sa môžem dotýkať ľudských sŕdc a že oni sa dotýkajú mňa.

Keď mi je ťažko, alebo keď mi je krásne a chcem aby mi bolo ešte krajšie utiekam sa k Verunke. Do jej malého kvetinárstva blízko nášho mestečka. Je tam zima, ale má tam skutočnú piecku na skutočné drevo. Všetko je tam skutočné. Kvety, atmosféra, oheň, ona… Verunka je veľmi šikovná, som na ňu hrdá a som vďačná, že som mohla s takýmto človekom pracovať. Nielen v oblasti profesionálnej ale aj z tej ľudskej stránky. Skúste si pozrieť aké nádhery robí KVET a BAKITA. Teším sa, keď jej tvorbu môžem vidieť aj v časopise Svadba a čítať jej príspevky. Je to taká “čistá duša” – ktorá sa tým malým kúskom jej sveta prelína mojím.

Žiť takto na verejnosti nie je ľahké, človek sa pomaličky odkrýva. Odkrýva veci zo svojho súkromia. Nemám čo skrývať, nemám sa za čo hanbiť. Som len človek, ktorý robí chyby, nie som dokonalá, nikdy som nebola. Nehrám sa na dokonalú, mám svoje strachy, mám svoje slabé i silné stránky. Hlavne milujem – život, ľudí, písanie, maľovanie, vymýšľanie. Milujem krásne dni i tie, čo sú ťažké, lebo ma učia. Milujem tie, keď neviem kde mi hlava stojí a ja kvôli práci ťahám nočnú, lebo mi dávajú obživu. Ale aj tie, ktoré mi dovolia oddýchnuť si.

V mojom podkroví som privítala zopár úžasných ľudí, prijali pozvanie a budem rada, ak v tom budem pokračovať. Pri čaji alebo káve, spoločnom rozhovore pozerať sa na život s láskou. Alžbetke prajem, nech jej život je nádherná záhrada o ktorú sa stará. Tetám dôchodkyniam prajem aby si úžívali záhrady, ktoré pestovali celý život. Verunke prajem prácu, ktorú miluje – aby ju uživila a mohla mať pokojný a krásny život. Martinovi prajem veľa síl do jeho života plného zmien. Violke prajem lásku. Adi prajem múdrosť. Lussy prajem pokoj a odvahu. Zuzke prajem oddych a nájdenie sa. Miškovi, Majke a Laurike prajem veľa síl. Paulinke prajem – vlastne tá už má “JEHO”. Lukášovi prajem pokoj a lásku.

Sebe prajem lásku – takú tú skutočnú. Lásku manželskú, lásku matky a dcéry, lásku rodičovskú i súrodeneckú…

Tri bodky… – koniec, či začiatok

Neviem Vám povedať, či bude niečo viac. Tak ako nevieme naisto či je život po živote, iba veríme, tak ja verím, že Tri bodky nekončia. Tak ako pokračujú na konci vety, tak pokračujú skrz ďalší rok, skrz vaše príbehy, vaše životy.

Ďakujem že ste, vy tvoríte TRI BODKY…

Vaša M.

Click to rate this post!
[Total: 0 Average: 0]

Pridaj komentár

RELATED POST

Šperky, ktoré majú význam

Je mi veľkou cťou byť súčasťou krásneho projektu FeMale. Obklopená skvelými ženami a krásnymi šperkami. Projekt je určený všetkým silným…

Ráno po búrke…

Po horúcich dňoch prišla. V noci, za tmy, dala o sebe vedieť hlukom hromu. Zobudila ma, aby som si privrela…

Útržky…

Je to náročný víkend - a to ešte neskončil. Je nedeľa ráno - 4:10. Už vyše hodiny rozmýšľam. Chcela som…

Si milovaná…

Som milovaná, pozerám sa do zrkadla a hovorím si to s radosťou. Nezáleží na tom, koľko ľudí ma miluje, koľko…