Nie je to ľahké ísť, kráčať keď máte prekážky v ceste. Ale viete, čo je na tom najlepšie? Že v tej ťažkej chvíli spoznávate…

Spoznávate seba, svoju silu, svoju vôľu. A okrem toho všetkého spoznávate, koho máte okolo seba. Vašich priateľov, ozajstných. Prajem Vám, aby ste mali takých, ako mám ja. Vo veľmi ťažkej chvíli pomôžu, pozvú na čaj, vytiahnu ma na prechádzku, zavolajú, napíšu, opýtajú sa, postarajú sa o malú…

A hovoria pravdu. Povzbudia, idú so mnou a podporujú ma. Včera som mala možnosť vďaka jednej prekážke zistiť aj inú stránku nášho priateľstva.

Pozerám sa na to, ako na dar

Včera sa stalo niečo, o čom som si myslela že ma odpíše. Že budem musieť na určitý čas prestať pracovať, prestať tvoriť. V krátkej správe som priateľkám oznámila čo sa stalo a čo to znamená. Nečakala som od nich riešenie, iba možnosť vypovedať o trápení, ktoré ma postihlo, že sa to na mňa zosypalo z čista jasna, ako veľa vecí v poslednom čase. Ale vravím si, ok, asi som dosť silná, keď sa toto deje. To zvládnem.

Ešteže mám komu napísať. Ešteže mám ich. Nezávisle na sebe reagovali úplne rovnako. Zo svojho mála, z toho posledného mi ponúkli pomoc. Ponúkli to, čo mali, len aby mi pomohli. Sedela som a pozerala na to, čo píšu… Neverila som. Teda, niežeby som neverila im, ale že vedia dať posledné – pre mňa, pre moju prácu.

Všetko sa poriešilo, ich pomoc prišla vhod, ale odmietla som ju s tým, že ja riešenie nájdem. Našla som. Ale pocit ktorý ostal sa nedá opísať. Pocit, ktorý ostal bola istota. Istota, že ich mám a môžem kedykoľvek prísť s čímkoľvek a ony mi vedia pomôcť z posledného. Kiežby vedeli, že aj ja som tu pre nich. Neprajem im to zažiť, ale chcem aby to vedeli.

Je to vzácnosť

Je vzácnosť mať takých ľudí vo svojom živote. Nie je ich veľa, ale tých, čo mám by som nevymenila za stovky iných. A ja som za tu skúšku – prekážku – problém vlastne vďačná. Dnes som sa nad tým pousmiala, že ťarcha sa zmenila na úsmev a radosť. Veď čo, problém sa poriešil, ale mne ostalo čosi oveľa viac. Viera, nádej, láska.

Keď začnete ďakovať za to, čo sa Vám deje, zmeníte postoj, zmeníte pohľad. Je to ťažké, učím sa to stále, učím sa to dennodenne. Malými krôčikmi to ide. Malými ale istými krokmi hľadám v prekážkach poučenie, hľadám svoj posun vpred. A ak možno nie, tak mám možnosť vidieť, koho mám okolo seba.

Nikdy nie ste sami. Nech to vyzerá akokoľvek ťažko, nech to je akékoľvek veľké, nech to je čokoľvek.

Ja sama nie som. A za ten problém ďakujem, som vďačná, že sa môžem na to pozerať z inej perspektívy. Veď je to vzácnosť.

Vaša M.

(venované im – ony vedia a jemu – on vie…)