Čakali sme v nemocnici na kontrolu. Sarka mala zranenú nôžku, ale už jej bolo lepšie. Na chodbe, kde sme čakali boli pacienti, odborný doprovod pacientov i záchranári. Čakali sme na lekára. Pre Sarku to bola dlhá chvíľa, no všimla si zamurované dvere.

„Mami aha, tu sú dvere?“ spýtala sa ma.
Videla som, že je stále ťažšie ju niečím pri čakaní zabaviť a tak som ju vzala na ruky a začala rozprávať príbeh.
„To sú zázračné dvere do nádherného sveta. Ale do toho sveta nemôže vojsť hocikto.“
„Prečo mami?“
„Tento svet, tak ako tieto dvere len tak hocikto nevidí. Ak chceš, vezmem ťa tam.“
„Áno, poďme!“
„Ale do toho sveta sa vchádza so zatvorenými očami. Stále chceš?“
„Áno!“
A už zatvára tie svoje modré oči. Niesla som ju cez chodbu k „dverám“ a oprela som ju o tú novú stenu.
„Počkaj chvíľku, aaaa už sme tu! Pozri sa hore, vidíš tých krásnych farebných vtáčikov? Počuješ ako spievajú?“
„Áno mami. A pozri sa na tie nádherné kvety, také ako máš ty rada. Poď ovoňajme ich.“
„Dobre idem, sú ozaj krásne. A pozri, čo to tam je, aha jednorožec. Juj ten je krásny.“
„Poďme k nemu, poď mamka, pridaj!“
„A už ho mám, ten má hebkú hrivu.“
„Aj ja ho chcem pohladiť.“

„Počkaj Sarka, ja ťa na neho posadím. Uff je to vysoko, a už si tam.“
„Áno mami, pozri sa, on ma nesie, ide so mnou…“

Takýto príbeh sme si vytvorili. Potom sme začuli lekára ako otvoril vedľa dvere a smial sa na nás. My sme opustili náš svet tým, že sme otvorili oči. Vysvetľujem mu v rýchlosti, že tam majú zázračné dvere do kúzelnej krajiny.
Asi si myslel svoje, ale dôležité bolo, čo si myslela Sarka.

Prežívala to so mnou, a verila tomu, verila mne.

„Mamka poď, zavri oči, poď ešte raz a teraz budeme vidieť líštičky, lebo tie máš rada ty.“

Áno, asi sme boli divné pre tých ľudí naookolo, ale na tom nezáležalo. Mali sme nádherný svet, náš vlastný, len ona a ja.
Moje a jej sny. A čarovný vstup len pre tých, ktorí vidia srdcom dieťaťa.
Milujem tieto chvíle, milujem ju a ďakujem, že ešte stále viem byť snívajúcim dieťaťom.

V mojej novej knihe Dostatočná vzdialenosť bude aj tento príbeh. Bude súčasťou ostatných príbehov, ktoré som zažila s mojou 7 ročnou dcérkou a ktoré som zapisovala. Pôvodne som jej chcela urobiť zbierku s fotkami ako spomienky, ale príbehy som začala zverejňovať a páčili sa. Rozhodla som sa, že tento rok vydám knihu práve s takýmito krásnymi príbehmi.

Kniha bude obohatená o jej kresby a o tipy pre rodičov ako upevniť vzťah s dieťaťom. Ako položiť správne otázky, čo sa spýtať, kam ho vziať, čo urobiť. Všetko ako malé návody, ktoré isto každý z nás dobre pozná, len na ne zabúdame.

S láskou M. + S.