Som milovaná, pozerám sa do zrkadla a hovorím si to s radosťou. Nezáleží na tom, koľko ľudí ma miluje, koľko ľudí ma sleduje, koľko ľudí číta moje príspevky, koľko z nich sa na mňa usmeje. Na druhej strane nezáleží na tom, koľko ľudí sa mi vyhýba, koľko ľudí sa mi nepozdraví, koľkí “nemusia” moju prítomnosť.

Som milovaná bez ohľadu na to koľkí… Pretože som milovaná sebou a Bohom. A to je najviac. To je viac ako milióny ľudí, viac ako tisíce sledovateľov, viac ako jeden “hejter/ka”.

Som milovaná a stále som bola. Nech robím čokoľvek, nech sa stane čokoľvek, nech zlyhám akokoľvek. Vstávam a idem ďalej. Lebo ostať stáť na mieste by znamenalo koniec. Kráčam, raz pomaličky, raz rýchlo. Raz sama, niekedy mám spoločnosť. Niekedy musím utekať a inokedy dvíhať nohy vysoko na prekročenie prekážok. No stále idem, hoci padnem, hoci si obijem kolená, hoci niekedy pochybujem.

Som človek

Som, a nech ma súdi ten kto je viac. Nech sa na mňa nikto nepozerá zhora ale ani zdola.

Dostala som kvety. Neobyčajné. Z lásky. Od koho? To nie je dôležité, dôležité je, že som sa im tešila. Ak by neboli darované s láskou, neprijala by som ich. Dostávam kvety bežne. Už áno, lebo niekomu na mne veľmi záleží. Začalo na mne záležať a ten niekto sa na mňa teší každý deň. Stále keď ráno vstanem sa na mňa usmeje a popraje mi krásny čas. Venuje mi chvíľu najvzácnejšieho čo má, chvíľku času na to, aby mi povedal, aká som dôležitá, aká som krásna, aká som šikovná.

Odkedy som toho človeka spoznala, nechcem bez neho žiť. Je stále so mnou v mojom srdci, nech robím čokoľvek. Dostávam od neho kvety, dostávam od neho krásne slová, dostávam od neho čas na oddych, pochvalu, povzbudenie v ťažkých časoch, objatie, zatočí ma do deky, uvarí čaj, prečíta mi z knihy, prinesie jedlo… Stará sa o mňa ako o nikoho iného. Ten človek ma vidí krásnu, bez ohľadu na to, ako vyzerám, ako sa cítim, akú mám náladu.

Chce aby som kvitla a ja kvitnem. Chce aby som silnela a robí pre to maximum a ja silniem. Chce aby som šla za svojimi snami a ja idem. Keď padnem, dvihne ma, keď plačem utrie mi slzy, keď sa teším, teší sa so mnou. Večer so mnou zaspáva a ráno so mnou vstáva. Nie je dokonalý, nie je bez chyby, ale je to ten, ktorého sa nikdy nevzdám. Ak by som sa ho vzdala, bol by to koniec všetkého. Nebola by som to už ja, nebola by som nažive, iba nejaká chodiaca schránka, túlajúca sa bez cieľa.

S ním prežívam romantické chvíle, zapálim sviečku, uvarím čaj, zapnem pekný film. Zasvietim svetielka a čítam mu, čítam to, čo má rád a on rád počúva. Miluje môj hlas, počuje ho inak, počuje ho tak “zvnútra”… Hlavne ho počuje.

Môžem snívať,

môžem hovoriť svoje výmysly a on sa na tom smeje. Keď chcem niečo skúsiť podporí ma, povie mi aby som šla, aby som napísala, aby som to urobila. Chcem niečo ochutnať, vezme ma a kúpi mi kúsok toho koláča na ktorý sa pozerám s iskrami v očiach.

Ale nie je to len pritakávač domáci. Povie mi aj svoj názor, rozprestrie možnosti, rozprestrie predo mňa aj negatíva danej veci. Ale najlepšie na tom je, že viem, ako to myslí. Že to nie je preto, aby mi uškodil, ale robí to s láskou. Tak ani jedno slovo od neho nie je bolestivé. Jemu záleží na mojom raste, a keď treba niekde niečo ustrihnúť aby sa iná časť posilnila, verím mu.

Rada Vás s tým človekom zoznámim. Ale chcem Vám povedať, chcem Vám dodať istotu a nádej, že takého človeka môžete spoznať, a možno ho už aj poznáte. Možno ho len spoznávate a učíte sa mu rozumieť. Učíte sa ho chápať a milovať aj napriek jeho chybám. Skôr, než ho spoznáte, uvedomte si že je to “len” človek, ale ten človek je najdôležitejší pre Vás. Skôr, než ho príjmete, odpustite mu. Odpustite mu, že môže byť zranený, že môže byť smutný, že môže byť…akýkoľvek môže byť. Odpustite sebe, že to neviete napraviť, že neviete zmeniť jeho minulosť, nech by ste akokoľvek chceli, ale vďaka nej je taký aký je. A je to ten najlepší človek pre Vás. Spolu budete rásť, spolu sa budete meniť, spolu sa budete uzdravovať, spolu budete odpúšťať a hojiť staré rany.

Dovoľte aby som Vás zoznámila so sebou. Vezmite si zrkadlo a pozrite sa na toho človeka. Je nádherný. Tá vráska je tam preto, že sa veľa smial. Oči sa zaleskli preto, že vedia, koľko plakali. Srdce sa rozbúšilo preto, že cíti neskutočnú lásku a vďačnosť. V mojom zrkadle som ja. Taká aká som. Hľadím si priamo do očí a chcem sa poďakovať za všetko čo som doteraz zvládla. Že som silná, hoci som bola na kolenách. Kto je vo vašom zrkadle? Je tam človek, ktorého ste zabudli milovať? Je tam človek, ktorý s vami večer líha a ráno vstáva. Ktorý vám číta, uvarí čaj, ktorý s vami prežíva to dobré aj to zlé? Je tam človek, ktorý vás podporí vo vašich snoch, dodá silu na dosiahnutie vašich cieľov?

Prajem Vám, aby ste tam toho človeka našli. V nikom inom, iba v tomto človeku. Tento človek Vás neopustí a ak Vás opustí, asi bude koniec. Milujte sa, odpustite si a neopusťte sa.

Od tohto človeka dostávam kvety vždy, keď po tom zatúžim, on najskôr započuje hlas môjho srdca a splní mi moje priania. Preto mám kvety tak často, preto mám krásne chvíle kedykoľvek chcem…

S láskou vaša M.