Amy Morin
13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia

Knihy kupujem sebe i dcérke raz za mesiac. Beriem to ako investíciu do nás. Keď som šla do kníhkupectva naposledy, zaujala ma kniha od tejto autorky. Kúpila som rovno ďalšie jej tituly – 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia a 13 vecí, ktoré psychicky silné ženy nerobia.

Čítam si vo voľnom čase, ktorého však nie je veľa, ale večer pred spaním si s dcérkou vytiahneme každá tú svoju knihu a čítame. Táto kniha ma oslovila od prvej strany.
Víta nás krásnym venovaním:

Všetkým, ktorí sa snažia byť dnes lepšími, ako boli včera.

V tejto knihe autorka na svojich vlastných životných skúsenostiach i skutočných príbehoch jej klientov približuje problematiku jednotlivých kapitol.

Psychologička s vlastným osudom

Autorkou je americká klinická sociálna pracovníčka, stredoškolská psychologička a psychoterapeutka. Bloguje a zverejňuje svoje články v popredných amerických médiách.
Sama si prešla životnými skúškami, prišla náhle o matku, neskôr o manžela. Keď sa druhýkrát vydala, čelili v rodine zákernej chorobe a smrti blízkeho človeka. Po strate milového človeka ostala paralyzovaná niekoľko mesiacov a nevedela si predstaviť ísť do práce. Radiť iným ľuďom, keď ona sama nevedela ako ďalej žiť. Postavila sa zoči voči životu a našla silu ísť vpred. Spísala 13 vecí, ktoré radila svojim klientom a začala sa nimi sama riadiť, lepšie povedané, prestala ich robiť ?.

Psychická sila

Podľa autorky sa

„ľudia nedelia na silných a slabých. Každý z nás má istý stupeň duševnej sily, pričom vždy existuje priestor na zlepšenie.“

Hovorí o tom, že niektorí z nás zvládajú stres a tlak lepšie, iní s tým majú problémy. Je to podobné ako s našou fyzickou silou. Niečo je dané genetický a niečo si musíme jednoducho nacvičiť a budovať.

Rozvíjanie duševnej sily si podľa nej vyžaduje, aby sme sa zamerali na:

1. Myšlienky (identifikovať iracionálne myšlienky a nahradiť ich realistickejšími)
2. Správanie (správať sa poztívne, odhliadnuc od okolností)
3. Emócie (ovládať svoje emócie tak, aby emócie neovládali nás)

„V živote robíme tie najlepšie rozhodnutia vtedy,  keď dokážeme zosúladiť naše emócie s racionálnym myslením.“

Psychická sila nie je niečo, čo si vybudujeme prečítaním jednej knihy alebo absolvovaním jedného školenia. Neznamená, že sa nám v živote vyhnú všetky problémy a my budeme do konca života šťastný. Je to o viere v seba, že čokoľvek sa nám stane, dokážeme to zvládnuť.

Amy hovorí o tom, že budovať svoju psychickú silu prináša do nášho života pozitíva:
– Zvýši sa naša odolnosť voči stresu. Vďaka nej si poradíme s ťažkosťami efektívne a s prehľadom.
– Zvýši sa spokojnosť s vlastným životom, pretože narastie naše sebavedomie. Začneme sa správať v súlade so svojím rebríčkom hodnôt, v dôsledku čoho nájdeme vnútorný pokoj a zistíme, čo v našom živote skutočne dôležité.
– Zlepší sa náš výkon. Ak si zvýšime psychickú silu, umožní nám to rozvinúť naplno náš potenciál.

Ako si zvýšiť svoju psychickú silu?

Psychicky silnými sa stávame počas života. Počas zvládania životných skúšok. Na základe našich pádov i vzostupov. Ak posilníme svoje ja neznamená to, že nebudeme robiť rozhodnutia, ktoré nás alebo nikoho iného nebudú raniť. Neznamená to, že veci s ľahkosťou zahodíme za hlavu. Spôsoby, ako zvýšiť svoju psychickú silu nám pomôžu situácie, do ktorých sa dostaneme zvládať ľahšie.

Autorka ponúka 13 kapitol plných zlozvykov, ktorým každý z nás občas padne za obeť.

Psychicky silní ľudia totiž nerobia týchto 13 vecí

Postupne sa budem venovať problematike každej jednej kapitoly. Spracujem nielen pohľad autorky, ale prinesiem Vám aj vlastné skúsenosti, či zaujímavé názory odborníkov. Začnem prvou, ktorou je sebaľútosť.

1. Nestrácajú čas sebaľútosťou

„Sebaľútosť sa poľahky môže stať najničivejšou prírodnou drogou. Je návyková, poskytuje chvíľkovú úľavu a izoluje obeť od reality.“
– JOHN GARDNER –

So sebaľútosťou sa stretávame už ako malé deti. Keď sa nám niečo stane, menší úraz alebo nejaká neprávosť. Vtedy väčšinou deti chodia za dospelými a žalujú, ako ich to bolí a akí sú “chudáčikovia”. Majú z tohto stavu výhody. Dospelí si ich všímajú, venujú im pozornosť, niekedy dokonca dostanú odmenu. Prečo potom v takomto stave neostať čo najdlhšie?

Ak by dieťa zostalo s odreninou sedieť dni vedľa svojej mamky, ak by žiadalo jej pozornosť a nebolo schopné za tieto dni spoznávať svet, prišlo by o veľa nových zážitkov. Bolesť a sebaľútosť by spôsobili, že by sa bálo znova niečo skúsiť. Prišlo by o to najvzácnejšie – čas. Čas, kedy môže rásť, vstať a ísť, poučiť sa a pamätať, aby bolo opatrnejšie. Nabrať nové vedomosti a v budúcnosti ich zúročiť.

Autorka knihy hovorí, že zatiaľ čo sa ľutujeme, dokážeme oddialiť okolnosti, ktoré by nás primäli čeliť našim skutočným obavám, a nemusíme tak prijať zodpovednosť za svoje činy.

Sebaľútosťou získavame čas.

Namiesto toho, aby sme zareagovali alebo sa pohli vpred, zveličovaním situácie akoby sme ospravedlňovali vlastnú nečinnosť a neochotu čokoľvek v živote zmeniť a zlepšiť.

Často aj dospelí využívajú sebaľútosť na to, aby získali pozornosť. Hrať sa na “chudáka”, ktorému sa stalo niečo zlé môže na chvíľu zabezpečiť, že sú pre niekoho dôležitý. Vyslúžia si súcitné slovko a kúsok “lásky”. Ich príbeh sa im zdá zaujímavý a myslia si, že kvôli nemu sa k ním iní pohrnú.

Autorka hovorí, že sebaľútosť môže byť tiež prejavom vzdoru. Niektorí sa vŕtajú v otvorenej rane lebo získavajú pozornosť, chcú ovládať iných svojim postavením, nechcú sa pohnúť vpred. Stále opakovanie ich situácie a rozoberanie hovorí o tom, že si zaslúžia niečo lepšie, ale aby im to iní dali, sami si to nevedia zabezpečiť.

Autorka dokonca hovorí o sebadeštruktívnych následkoch sebaľútosti.

Hovorí o tom, že utápanie sa v sebaľútosti nám bráni, aby sme svoj život žili naplno, pretože:

• Je to strata času. Sebaľútosť si vyžaduje obrovské množstvo vnútornej energie a situáciu pritom vôbec nemení. Neposunie nás ani o krok bližšie k riešeniu.
• Vedie k ďalším negatívnym emóciám. Sebaľútosť odštartuje vlnu ďalších negatívnych emócií. Produkuje negatívne myšlienky, vedie k hnevu, nenávisti, pocitu samoty.
• Dostane nás do akéhosi bludného kruhu. Sebaľútosť vedie k nešťastnému životu.
• Bráni nám sa vyrovnať s inými emóciami. Pre sebaľútosť nemáme čas všímať si aj iné pocity ako žiaľ, smútok, hnev a iné. Brzdi pokroky v zotavovaní a posúvaní vpred.
• Spôsobuje, že v živote prehliadame to dobré. Sebaľútosť dokáže upriamiť našu pozornosť na jednu zlú vec, čo sa nám prihodila a odignorovať tie dobré.
• Narúša naše vzťahy. Tváriť sa ako obeť nepridá na našej príťažlivosti.

Určite ste si aj vy prešli podobným scenárom. Z niektorých vecí je ťažšie sa pozbierať ako z iných. Rozdiel je aj v povahe človeka. Niekto hodí okolnosť rýchlo za hlavu a netrápi sa. Autorka ponúka zopár nápadov, ako so sebaľútosťou bojovať.

Hovorí, že ak si všimneme že sa začíname ľutovať, máme vedome urobiť pravý opak toho, ako sa cítime. Drobné zmeny v správaní dokážu spraviť veľké rozdiely.

Radí, aby sme sa zapojili do zmysluplného projektu a prestali myslieť na svoje problémy. Získame tak dobrý pocit z pomoci iným.

Máme skúsiť urobiť dobrý skutok. Dať nášmu životu hlbší zmysel.
Začnime byť aktívny. Fyzická alebo duševná aktivita odpúta našu pozornosť od ťažkostí, ktoré nás postihli.

Hovorí, aby sme si namiesto rozoberania negatívnych myšlienok položili otázky, ktoré nám umožnia vidieť svet realistickejšie.

• Ako inak by som mohol vnímať túto situáciu?
• Čo by som v rovnakej situácii poradil človeku, na ktorom mi záleží?
• Ako si môžem byť istý, že to skutočne zvládnem? Pocit sebaľútosti pramení z nedostatku sebadôvery vo vlastné schopnosti riešiť problémy.

RADA NAD ZLATO

Premeniť sebaľútosť na vďačnosť.

Kým sebaľútosť v nás vyvoláva pocit, že si zaslúžime niečo lepšie, vďačnosť nás napĺňa myšlienkou, že máme viac, ako potrebujeme.

Možno sa vám to vo vašej situácií v tomto momente bude zdať veľmi náročné, ale ďakovaním zmeníte vaše vnímanie sveta. Kým sebaľútosť poukazuje na to, čo sa nám stalo a ako sme z toho nešťastný, vďačnosť ukazuje na to, čo sa nám stalo a za čo sme vďačný.

Nie je to ľahké, je to proces. Zmeniť myslenie a pohľad. Môžeme byť nastavený tak, že vidíme len to zlé, ale skúsme sa naučiť vidieť aj to dobré. Ak sa nám cez deň stanú dobré veci i zlé veci, skúsme poďakovať nahlas sami pre seba za to dobré, čo sa stalo. Je to ako učiť sa chodiť. Jeden malý krok za druhým. Sprvu s pomocou, neskôr to už bude prirodzené.

Pomôcť nám môže denník, malý zápisník v kabelke, či taške. V dnešnej modernej dobe aj telefón a moderné technológie. Niečo si zapísať, odfotiť napísať o tom kamarátke. Spočiatku to možno bude pre nás zložité, ale upriamením pozornosti na to dobré, začneme všetko vnímať inak.

“Vďačnosť má ešte jednu úžasnú vlastnosť, a tou je premena našej pozornosti a energie. Keď sa s vďakou sústredíme na to, čo máme, začneme prelaďovať naše myšlienky. Myseľ vďačného človeka býva pokojná a harmonická. Taký človek dokáže prijímať i dávať. “
(https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/6469/vdacnost-ako-sucast-zdraveho-zivotneho-stylu)

Rozvíjajme svoje návyky. Spočiatku to musíme robiť na vedomej úrovni.

Prečo je vďačnosť dôležitá?

Vedci skúmali, aký je rozdiel medzi tým, keď sa ľudia zamerajú na útrapy vo svojom živote, a tým, keď sa vedome rozhodnú cítiť sa za ničo vďační.

Podľa Dr. P. Murali Doraiswamy profesora na univerzite Duke University Medical Center: „Ak by bola vďačnosť droga, bola by celosvetovo najpredávanejším produktom na udržovanie a podporu zdravia a všetkých orgánových systémov.“ 

Výskumy ukázali, že vďačnosť produkuje množstvo merateľných hodnôt v ľudskom tele. Wendy Mendes  z University of California vo svojej prednáške uviedla, že boli zistené lepšie zdravotné výsledky v týchto parametroch ovplyvňujúcich zdravie človeka:

• hormóny šťastia (serotoníny a norepinefriny),
• reprodukčné hormóny (testosteróny),
• hormóny dôvery a lásky (oxytocíny),
• hormóny spojené s poznávaním a pôžitkom (dopamíny),
• protizápalové a imunitné systémy (cytokinéza),
• stresové hormóny (kortizoly),
• krvný tlak a kardiovaskulárny tep srdca,
• obsah cukru v krvi.

Vďační ľudia sú ochotní viac odpúšťať. Sú otvorenejší a menej často trpia pocitom samoty a izolovanosti. Radšej pomáhajú iným a správajú sa šľachetnejšie a častejšie prejavujú súcit.

Ďalšie veci, ktoré psychicky silní ľudia nerobia:

2. Nenechajú sa ovládať

3. Neboja sa zmeny

4. Neplytvajú silami na veci, ktoré nedokážu ovplyvniť

5. Nesnažia sa všetkým zavďačiť

6. Neboja sa podstúpiť premyslené riziko

7. Nelipnú na minulosti

8. Nerobia dookola tie isté chyby

9. Nezazlievajú ostatným úspech

10. Nevzdávajú sa po prvom neúspechu

11. Neboja sa byť sami

12. Nemajú pocit, že by im bol svet niečo dlžný

13. Neočakávajú okamžité výsledky