Pred necelým rokom som prvýkrát stála na pódiu pred divákmi (poslucháčmi) v Prešove. V kaviarni Christiania počas Open Mic, ktorý organizuje Edo Klein. Pri lúčení sa mi povedal jednu vec, ktorej som strašne chcela veriť, ale popri tom, čo som vtedy riešila sa mi zdala v nedohľadne. “Vidíme sa o pol roka aj s vlastnou knihou.”

Mal pravdu, o pol roka som mala vydanú vlastnú knihu Tri bodky… ale do Prešova som nešla. V živote sa mi udiali veľké zmeny a tie ma posunuli úplne niekam inam. Ale po necelom roku od tohto prvého zážitku som bola pozvaná do Košíc do čajovne Čavango na verejné čítanie poézie. Bol to príjemný podvečer, ktorý sa niesol v úplne uvoľnenej atmosfére. Ľudia, ktorí chcú počúvať, ktorí chcú čítať, ktorí chcú… jednoducho chcú niečo robiť. Cítila som ako sa mi červenajú líca, z horúčavy v miestnosti ale aj v mojej duši. Horela som, lebo sa mi plnil sen v priamom prenose, pred mojimi očami. Do mojich uší dorážali vlastné slová, ktoré ma zobúdzali zo sna do reality. Reality, ktorá hovorila – žiješ svoj sen.

Och aké krásne žiť svoj sen, počuť sa v realite rozprávať a prežívať ten pocit. Nebojte sa snívať, nebojte sa stanoviť si ciele a potom ich dosahovať. Je veľmi málo pravdepodobné, že Vás niekto objaví na ulici ako – Lady Gaga vo filme Zrodila sa hviezda, alebo na Vás niekto len tak natrafí niekde na instagrame a ponúkne úžasnú ponuku. Ak chcete dosiahnuť svoje ciele robte pre to maximum. Napíšte si, čo chcete, ako to dosiahnete a čo pre to urobíte.

Na začiatku roka som si napísala, že by som chcela viac medzi ľudí. Už len to, že som formula túto vetu a povedala si ju nahlas vo mne spustilo vlnu otázok a odpovedí. Ako, kedy, kde. A zrazu sa našli aj možnosti, zrazu bol priestor, zrazu som písala a posielala a oslovovala a bola oslovená, napísali mi a ponúkli mi možnosť.

Nekončí to, je to jedna z tých veľkých vecí, ktoré pre tento rok plánujem. Ísť medzi ľudí, byť tam, v priamom dianí, komunikovať, pýtať sa, smiať sa i plakať. Byť ticho, keď rozprávajú a počúvať ich príbehy. Nechať si do srdca prenikať ich pocity, aby som ich neskôr vedela zachytiť do básne, do príbehu a do knihy.

Ďakujem, ďakujem za takéto možnosti, za príležitosť a vôbec, za to, že som, na tomto mieste a v tomto čase a so všetkým, čo si nesiem so sebou…

Snívajte a plňte si sny…

M.