Gary Chapman, Ross Campbell –
Päť jazykov lásky

Ak chceme, aby z nášho dieťaťa vyrástol zodpovedný a zdravý dospelý, mali by sme mu prejavovať bezpodmienečnú lásku. Každý máme iný prejav, či už verbálny alebo neverbálny. Možno niekedy nerozumieme ani vlastnému dieťaťu čo nám hovorí. Ale zamysleli sme sa niekedy nad tým, že ani ono nemusí rozumieť nám, čo mu komunikujeme?

Obzvlášť je to dôležité pri vyjadrovaní lásky. 

Autori v knihe hovoria, že “každé dieťa má svoj primárny jazyk lásky, spôsob, ktorým najlepšie vníma lásku svojho rodiča.” 

Kniha má rodičom pomôcť rozpoznať primárny jazyk lásky svojho dieťaťa a naučiť sa ním hovoriť. Taktiež nám odhaľuje všetky ostatné jazyky lásky, ktoré mu v tom napomáhajú. 

“Láska je pre dieťa základom, dáva mu istotu a vedomie bezpečia. Vďaka láske vyrastie z dieťaťa milujúci dospelý.”

Autori tvrdia, že jeden z piatich jazykov lásky bude pre vaše dieťa primárny. Vďaka prejavom lásky v tomto jazyku bude vnímať najviac že je milované. Avšak poukazujú na dôležitosť prejavov aj v ostatných štyroch jazykoch lásky. Primárny jazyk lásky sa u dieťaťa môže dokonca časom meniť. 

Ako rozumieť jazyku lásky nášho dieťaťa

Všetci sme už isto zažili pocit, že nám ten druhý nerozumel, nech sme mu veci vysvetľovali akokoľvek. Mohli sme to opakovať po stý krát, používať “ruky a nohy”, kresliť obrázky. A to sme mu možno len chceli vysvetliť cestu. Aké zložité to je pri prejavovaní lásky. Ak rozprávame iným jazykom lásky ako naše dieťa, ťažšie pochopí, že ho milujeme. Je to, akoby sme na naše dieťa rozprávali v cudzom jazyku a ono nám vôbec nerozumelo, nech sa snažíme akokoľvek.

Autori s láskou vysvetľujú, že poznanie a komunikovanie lásky v primárnom jazyku lásky dieťaťa neznamená, že nebudete mať s dieťaťom  žiadne problémy. Znamená to, že bude aj napriek rôznym situáciám vedieť, že ho milujete a práve to mu poskytne bezpečie a nádej. Výchova detí stojí a padá na vzťahu lásky medzi rodičom a dieťaťom. Keď potreba lásky nie je naplnená, nič sa nedarí.

“Iba dieťa, ktoré cíti, že ho úprimne milujete a že o neho máte skutočný záujem, zo seba môže vydať to najlepšie. Môžeme svoje dieťa skutočne milovať, ale pokiaľ to necíti (nerozprávame jeho jazykom lásky) nebude sa cítiť milované.”

Potreba naplnenia citovej nádrže

V knihe je vysvetlená potreba naplnenia citovej nádrže dieťaťa. Citovú nádrž vnímajú autori ako miesto, kde sa sústredí citová sila dieťaťa, ktorá mu dodáva palivo v náročných dňoch detstva a dospievania. Túto citovú nádrž by sme mali napĺňať bezpodmienečnou láskou, lebo tá dieťa prijíma a oceňuje za to, kým je a nie za to čo robí. Deti samozrejme treba usmerňovať a vychovávať, ale to až potom, čo majú naplnené svoje citové nádrže. Tieto citové nádrže našich detí sa pravidelne dopĺňajú a vyčerpávajú. Treba ich dopĺňať kvalitným palivom – bezpodmienečnou láskou. 

Päť jazykov lásky, ktoré autori popisujú sú:

• fyzický dotyk
• slová uistenia
• pozornosť
• dary
• skutky služby

Deti potrebujú dostávať lásku vo všetkých jazykoch, no prevažne v tom, ktorým hovoria a cez ktorý vedia lásku od rodiča najlepšie pochopiť a prijať.
Každému jazyku lásky je venovaná samostatná kapitola s praktickými návodmi, ako na to. 

Ponúkam Vám v skratke prejavy lásky podľa jednotlivých jazykov v skratke.

1. jazyk lásky – Fyzický dotyk

Mnohé výskumy došli k záverom, že kojenci, ktorých matky často držia, objímajú a bozkávajú, majú neskôr zdravší citový život oproti tým, ktorí zostávali celého hodiny bez fyzického kontaktu.

Fyzický dotyk je jedným z najsilnejších jazykov lásky. Dotykom rozumejú už malé deti hneď po narodení.

V knihe je popísané ako sa tento prejav lásky líši u batoliat, detí školského veku a u teenagerov. Autori na príkladoch konkrétnych detí a ich rodičov popisujú, aký význam má dotyk.
Zdôrazňuje sa potreba rozlišovať prejavy dotykov u dievčat a chlapcov, a taktiež u dospievajúcich na verejnosti.

“Opýtali sme sa 11 ročného Mareka: Ako veľmi ťa majú rodičia radi? Koľko by si im za to dal bodov od 0 do 10? Bez váhania odpovedal: desať. Potom sme sa ho opýtali, ako to vie tak isto. Odpovedal: Preto, že mi to hovoria, ale hlavne preto, ako so mnou zaobchádzajú. Keď okolo mňa prechádza otec, pichne ma pod rebrá a potom bojujeme na podlahe. Je s ním sranda. A mama ma stále objíma a dáva mi pusy, hoci to už prestala robiť pred mojimi kamarátmi.”

2. jazyk lásky – Slová uistenia

Deti začínajú rozumieť významu slov až neskôr. No prvotne, hneď po narodení vnímajú a vyhodnocujú tón hlasu, náladu, mimiku tváre. Láska je abstraktný pojem, preto jej deti nemusia v priebehu vývoja rozumieť. Nedokážu lásku uchopiť a prezrieť si ju ako hračku alebo knihu.

Mali by sme im pomôcť chápať, čo myslíme tým, ak im hovoríme “ľúbim ťa”. Ak vyslovíme tieto slová, mala by byť aj atmosféra príjemná, tón hlasu primeraný a tiež fyzická blízkosť.

“Často dieťaťu vyjadrujeme zároveň náklonnosť a chválu. No je medzi nimi rozdiel. Náklonnosť a láska je vyjadrením toho, že oceňujeme samotné bytie dieťaťa, pretože jeho vlastností a schopnosti sú neoddeliteľnou súčasťou osobnosti dieťaťa. Chválou vyjadrujeme súhlas s tým, čo dieťa robí, či svojimi výkonmi, správaním alebo vedomými postojmi. Chvála je za niečo, nad čím má dieťa do istej miery kontrolu.”

Pri vyjadrovaní pochvaly však treba byť opatrní. Častá a náhodná chvála je riskantná, pretože deti si na ňu rýchlo privyknú. Nemali by sme tieto slová používať bez uváženia a zakaždým, keď niečo dieťa vykoná. Lebo ak ich niekedy nevyslovíme, dieťa môže dôjsť k záveru, že s ním nie je niečo vporiadku.

“Mary 8 rokov: Mám rada mamku, lebo ma má rada. Každý deň mi to hovorí. Myslím, že ocko ma má tiež rád, ale vôbec mi to nehovorí.”

3. jazyk lásky – Pozornosť

V knihe je krásny príbeh matky a dcéry. Matka robí domáce práce a dcérka ju každých 5 minút “vyrušuje” z tejto činnosti tým, že ju volá hrať sa. Zúfala matka sa pýta autorov, či je možné zvládnuť takéto dieťa a domácnosť. Odpoveď je áno.

“Keď je citová nádrž takéhoto dieťaťa prázdna a nedoplní ju nič iné než pozornosť, urobí dieťa takmer čokoľvek, len aby dostalo, čo potrebuje.”

Ako návod uvádzajú autori, že matka by mala dieťaťu naplniť jeho nádrž, venovať mu a jeho hre 15 minút pred tým, než začne domáce práce. 

Venovanie pozornosti si vyžaduje obeť. Môže to znamenať, že sa budeme musieť vzdať niečoho, čomu by sme sa venovali radšej. Častokrát to v dospievaní dieťaťa môže byť čas, keď sme vyčerpaní, preťažení alebo rozladení. 

“Pozornosť je dar prítomnosti, ktorý dávajú rodičia deťom. Vyjadrujú tým, že sú dôležitý, že sú s nimi radi. Vzbudzuje to u dieťaťa pocit, že sú pre rodičov tým najdôležitejším človekom na svete. Cíti sa milované, pretože má svojho rodiča len pre seba.”

Pozornosť znamená, že niečo spolu robíte, že ste spolu radi. Ak máte viac detí a všetky majú primárny jazyk lásky pozornosť, bude to veľmi náročné. Mali by ste si nájsť čas na každé dieťa zvlášť. Môže to byť spoločná aktivita, alebo plnohodnotné rozhovory. 

Šestnásťročná Mindy povedala: Podľa čoho viem, že ma rodičia majú radi? Hlavne podľa toho, že sú tu pre mňa, keď to potrebujem. Môžem s nimi hovoriť úplne o všetkom. Viem že mi rozumejú a budú sa snažiť mi pomôcť, aby som sa mohla múdro rozhodnúť. Ak o pár rokov pôjdem na vysokú školu, budú mi chýbať, ale viem, že aj potom tu pre mňa stále budú.”

4. jazyk lásky – Dary

Darovanie a prijímanie darčekov môže byť silným vyjadrením lásky a to nielen v okamihu, keď k nemu dochádza, ale často ešte aj celé roky potom. Tento spôsob prejavu lásky by mal byť doprevádzaný ostatnými jazykmi, aby sa nestalo, že rodičia zahrnú dieťa vecami bez hlbšieho významu. 

Dávanie a prijímanie darčekov ako vyjadrenie lásky je celosvetovým javom. Dar z angličtiny (gift) pochádza od gréckeho slova charis – milosť, nezaslúžený dar. Pokiaľ teda ide o dar zaslúžený, je to odmena. Skutočný dar nie je odmenou za poskytnuté služby, alebo správanie sa. Je zadarmo a je prejavom lásky voči obdarovanému. 

Aby aj obyčajné veci boli darom, zabaľte ich dieťaťu do krabičky alebo papiera a darujte pri spoločnej večeri. Už len rozbaľovanie je pre dieťa zážitok. Deti ale aj dospelí majú radi darčeky. Avšak dieťa u ktorého je primárnym jazykom lásky dostávanie darčekov, bude vnímať darčeky inak. Pre nich to je veľká udalosť, prajú si, aby bol darček zabalený, alebo aspoň odovzdaný jedinečným spôsobom. Všetko okolo darčeka patrí k vyjadreniu lásky. Takéto deti vedia obdivovať aj baliaci papier a stužku. Pri rozbaľovaní sú nadšení. 

Päťročný Frankie sa po druhom dni v škôlke rozprával s babičkou: “Babi, pani učiteľka ma má rada. Pozri sa, čo mi dala!” Zdvihol modré pravítko potlačené veľkými číslicami, dôkaz učiteľkinej lásky.

5. jazyk lásky – Skutky služby

U malých detí je tento jazyk lásky často aj zneužívaný. Nie preto, že by to robili zámerne, ale preto že z toho majú úžitok. Skutky služby sú fyzicky i citovo náročné.

Je potrebné brať ohľad na vek dieťaťa a skutky služby tomu prispôsobovať. Mali by sme pre deti robiť to, čo ešte v danom veku nedokážu urobiť sami. Najprv my slúžime deťom, ale keď už sú pripravené, učíme ich, ako slúžiť sami sebe a nakoniec druhým.

Melanie,14 rokov: “viem, že ma rodičia majú radi, pretože toho pre mňa robia veľa. Mamka mi ušila kostým na školskú divadelnú hru. Dokonca ušila kostým aj ostatným dvom deťom. Za to som na ňu bola skutočne hrdá. Ocko mi pomáha s matematikou a domácimi úlohami. Som prekvapená, koľko si toho ešte pamätá.”

Ako rozpoznať akým jazykom hovorí?

Autori hovoria o tom, že spoznať primárny jazyk lásky dieťaťa je detektívna práca. Primárny jazyk lásky sa môže meniť. Ponúkajú metódy, ako ho určiť.
1. Všímajte si, ako dieťa vyjadruje lásku vám
2. Všímajte si, ako dieťa vyjadruje lásku druhým
3. Poslúchajte, o čo dieťa najčastejšie prosí
4. Všímajte si, na čo sa dieťa najčastejšie sťažuje
5. Dajte dieťaťu na výber z dvoch možností (medzi dvoma jazykmi lásky)

Táto kniha je určite pomôckou vo výchove detí. Pochopiť primárny jazyk lásky dieťaťa a hovoriť ním, hoci to nie je náš jazyk lásky, nám pomôže budovať kvalitnejšie vzťahy s deťmi.