Život nie je jednoduchý, ale to len preto, že nás učí. Keby sme sa narodili a vedeli všetko, nebolo by to také zaujímavé. Učíme sa na chybách, častokrát na tých vlastných. Ak chceme budovať svoju psychickú silu, nemali by sme sa báť premysleného rizika.

Riziko nás stavia pred ťažké rozhodnutia. Koľko rozhodnutí v živote nebolo správnych? A naopak, koľko bolo? Kto vám vopred vie povedať, čo sa skutočne vydarí a čo nie? Ak by sme mali ísť do takéhoto rozhodovania, vediac výsledok, nebolo by to vôbec poučné.

Do rozhodovania musíme dať kúsok seba. Svoj pocit, svoje presvedčenie, svoje schopnosti i skúsenosti. Zhodnotiť stav i situáciu. Tí, ktorí sa rizika boja majú vlastne voči nemu averziu. Neskúšajú veci, o ktorých čo i len troška pochybujú, alebo z nich majú strach.

Naopak, sú ľudia, ktorí veľmi radi podstupujú rizika. Závisí to od veľa okolností a od osobnosti človeka.

Vyhýbate sa rizikám?

Rizika sú rôzneho charakteru. Finančné, fyzické, emocionálne, sociálne, v podnikaní. Niekedy sa však vyhýbame rizikám, ktoré nám môžu pomôcť rozvinúť naplno náš potenciál. Skúste si odpovedať na niektorú z týchto otázok:

• Bojujete s dôležitými rozhodnutiami v živote?
• Celé dni snívate o tom, čo by ste chceli robiť, ale nič konkrétne pre to nespravíte?
• Zvyknete sa rozhodnúť impulzívne, pretože myšlienka rozhodovania vo vás vzbudzuje úzkosť?
• Často premýšľate nad tým, že by ste mohli robiť v živote niečo zaujímavejšie alebo podnikavejšie, ale brzdia vás vaše obavy?
• Keď uvažujete, či sa do niečoho pustíte, zvyčajne vám napadne najhorší možný scenár, a tak to radšej ani neskúsite?
• Zvyčajne dovolíte, aby za vás rozhodli iní, len aby ste to nemuseli urobiť vy?
• Vyhýbate sa riskovať v istých oblastiach svojho života, ako napríklad v sociálnej, finančnej alebo vo fyzickej, pretože sa bojíte?
• Zakladáte svoje rozhodnutia na stupni svojho strachu? Ak máte menšie obavy, možno sa do plánovanej aktivity pustíte? Ak sa však skutočne obávate, rozhodnete sa, že podstúpiť riziko by nebolo múdrym riešením”
• Žijete v presvedčení, že výsledok vo veľkej miere závisí od šťastia?

Emócie a riziko

Keď emócie získajú prevahu nad racionálnym uvažovaním, občas im dovolíme, aby zatienili racionálny základ. Namiesto reálnych predpokladov nás prevalcuje “Čo ak náhodou.”

Riziko začína ako vopred premyslený proces. Spôsob, akým riziko vnímame ovplyvní naše pocity a v konečnom dôsledku aj naše správanie. Často naše rozhodnutia nezakladáme na racionálnom uvažovaní, ale na pocitoch alebo zvykoch.

Občas si myslíme, že ak nám niečo naháňa strach, je to príliš riskantné.

Získať rovnováhu medzi pocitmi a racionálnym uvažovaním

Čím viac sa nechávame ovládať emóciami, tým menej logicky uvažujeme. Racionálne zvážiť riziko je veľmi múdre. Možno nám pomôžu pred podstúpením rizika nasledujúce otázky:

• čo nás to môže potenciálne stáť? Niekedy je riziko hmatateľné, napríklad finančná investícia, inokedy je zas nehmatateľné, ako napríklad odmietnutie.
• aké sú potenciálne výhody? Čo by nám riziko mohlo priniesť a čo by sa zlepšilo. Je potrebné aby možný zisk prevýšil náklady.
• ako nám riziko pomôže priblížiť sa k cieľu?
• aké sú alternatívy? Niekedy sa na vec pozeráme, len akoby sme mali túto jedinú možnosť. Často sa nám však naskytnú aj iné možnosti, ako sa dopracovať k cieľu.
• čo by sa stalo, ak by sa podaril ten najlepší scenár?
• čo by sa stalo, ak by prihodil to najhoršie z daného rizika? Ako môžem dopad rizika zmierniť?
• ako veľmi bude na tomto rozhodnutí záležať o niekoľko rokov?

Riziko nás môže posilniť

Úspech si nás sám nenájde. Áno vo filmoch to tak vidíme. Mladú speváčku objavia v krčme, športovca niekde na dedinskom ihrisku. Ale o úspech sa musíme usilovať sami. Musíme hľadať možnosti. Musíme do toho dať všetko. Ak sa rozhodneme pre krok do neznáma pomocou starostlivo zváženého rizika, môžeme si tým splniť sny a dosiahnuť svoje ciele.

Príklad zo života

V životnej situácií, kedy som mala ostať s dcérkou sama, bez príjmu, bez pomoci som sa musela rozhodnúť. Ostanem v istote vzťahu, ktorý ma ničil, alebo vykročím do neznáma a do neistoty. Lenže ja som v tej dobe vedela, čo chcem. Chcela som spokojný život, chcela som budovať seba a využiť všetko, čo som sa v živote naučila a doteraz nemohla využiť.

Bolo to jedno z najťažších rozhodnutí, ale verila som sama sebe. Vedela som, že nie je nič horšie ako stratiť seba samú. Mnohému ma to naučilo. Pracovala som do noci, hľadala prácu, skúšala. Ale bol to taký čas, kedy som mala pokoj v duši. Bolo to o dôvere, že všetko dobre dopadne. Na ten čas spomínam s láskou, pretože ma to veľa naučilo, predovšetkým si vážiť seba samú a znova si veriť.