Zavďačovať sa je opakom ovládania. Teda my sa pokúšame ovládať pocity iných tým, že im robíme malé služby alebo dávame dary.

Nájdete sa v týchto konštatovaniach?

Cítite zodpovednosť za pocity druhých. Pomyslenie, že sa na vás niekto hnevá, vám nedá spať. Dovolíte, aby s vami ostatní mávali. Radšej s ostatnými súhlasíte, ako by ste mali vyjadriť opačný názor. Často sa radšej ospravedlníte, aj keď viete, že ste neurobili nič zlé. V snahe vyhnúť sa konfliktu dokážete urobiť aj nemožné. Ak vás niekto urazí alebo raní vaše pocity, zvyčajne si to necháte pre seba. Ak vás niekto požiada o láskavosť, zvyčajne mu vyhoviete, aj keď sa vám do toho vôbec nechce. Meníte svoje správanie, len aby ste sa zavďačili iným. Vynakladáte množstvo energie v snahe ohúriť ostatných. Ak usporiadate oslavu, na ktorej sa ľudia nebavia, cítite sa za to zodpovedný. Často v živote vyhľadávate súhlas a pochvalu druhých. Ak je niekto vo vašom okolí rozčúlený, pokladáte za svoju povinnosť zlepšiť mu náladu. Neznesiete pomyslenie, že vás niekto považuje za egoistu. Často máte priveľa povinností, ktoré musíte zvládnuť.

Snaha byť dobrým človekom sa môže obrátiť proti nám. Môžeme začať konať tak, akoby toto bola priorita a začneme sa ľuďom zavďačovať. Niekedy to vedie až k tomu, že začneme potláčať svoje vlastné potreby.

Vľúdnym a šľachetným človekom predsa môžeme byť aj bez toho, aby sme vždy niekomu vychádzali v ústrety.

Prečo sa snažíme zavďačovať?

Je viac dôvodov, prečo sa ľudia zavďačujú. Jedným z tých najdôležitejších je strach a druhým zvyk.

STRACH

Z obavy pred roztržkou, pred konfrontáciou, pred nepríjemným pocitom z hašterenia si volíme skôr ústup, vyjsť iným v ústrety, aby bolo všetko v poriadku.

Zo strachu ostávame vo vzťahoch, lebo sa bojíme odmietnutia a opustenia. Robíme všetko preto, aby sme ten vzťah udržali, hoci sme už dávno prekročili svoje hranice. Sme závislí od toho, že nás ostatní chvália a majú nás radi. Ak to tak nie je, vieme zmeniť svoje správanie a ísť na svoj vlastný úkor až do tej miery, že potláčame seba.

ZVYK

Mnoho dospelých ľudí má túžbu vyhýbať sa konfliktom prameniacu už z detstva. Keď žili v domácnosti, kde sa rodičia hádali, nadobudli presvedčenie, že pokoj a pohodu dosiahnu, ak sa hádať nebudú, ak sa radšej prispôsobia.

Klásť potreby iných na prvé miesto môže byť tiež spôsob, ako sa cítiť potrebný a dôležitý. Máme potom pocit, že týmto ľuďom za niečo stojíme.

Narušíme si vzťahy

Ak sa snažíme urobiť radosť ostatným, pričom máme pocit, že si to necenia, často nás to nahnevá. Podvedome sa vkráda myšlienka, že pre druhého robíme toho toľko a on pre nás nič. Tento vzťah sa tak naruší.

Strácame svoje hodnoty

Bronnie Ware, austrálska zdravotná sestra, ktorá napísala knihu Päť najčastejších vecí, ktoré ľudia ľutujú na smrteľnej posteli vysvetľuje, že zomierajúci ľudia vyjadrujú poľutovanie nad tým, že nežili autentickým životom, ale snažili sa vyhovieť iným.

Vychádzať každému v ústrety nám bráni v tom, aby sme naplno rozvinuli svoj potenciál. Tí, čo sa radi zavďačujú túžia po obľube. Neodhodlajú sa v niečom vynikať, pretože sa obávajú, že by svojimi úspechmi mohli niekoho zatieniť a ten by sa potom mohol zle cítiť.

Ak sa budeme zakaždým snažiť niekomu ulahodiť, prestaneme sa správať podľa vlastných hodnôt. Stratíme zo zreteľa, čo je správne, a budeme robiť len to, čo urobí radosť iným.

Ako na to?

V prvom rade si treba určiť, komu chceme vyhovieť. Nemali by sme mať potom výčitky, ak niekoho iného odmietneme. Určiť si priority, kto je pre nás dôležitý a ktorá situácia si nás vyžaduje.

Mali by sme si ujasniť hodnoty. Ak sa potrebujeme rozhodnúť, je dôležité vedieť, ktoré hodnoty tak porušíme alebo naopak posilníme. Vyberte si päť najdôležitejších hodnôt vo vašom živote. (deti, rodina, vzťah s partnerom/kou, kariéra, záľuby, vzdelanie…). Zamyslite sa, či podľa nich skutočne žijete. Koľko peňazí a času, energie a schopnosti venujete každej z nich?

Doprajme si čas na rozhodnutie. Môžete predsa druhému povedať, že si to rozmyslíte, pozriete sa do diára a tak získate čas si to utriediť.
Ak nás niekto o niečo požiada, predtým než automaticky prikývneme, položme si tieto otázky:

• Skutočne to chcem urobiť?
• Čo ma to bude stáť? Ak v niečom niekomu vyhovieme, zákonite musíme niečo obetovať. Možno čas s vlastnou rodinou, financie, energiu.
• Čo tým získam? Možno sa zlepšia niektoré vzťahy, možno nás to baví.
• Aký z toho mať pocit? V konečnom dôsledku ma to nahnevá alebo rozčúli, či budem rád a poteší ma to?

Diskutujte a nebojte sa

Konfrontácia nemusí byť zlá alebo vzbudzovať strach. Asertívna diskusia môže byť dokonca vcelku prospešná a prejaviť svoje obavy nám môže pomôcť utužiť vzájomné vzťahy.

Ak nás niekto využíva, neváhajme sa ozvať a vyjadriť svoje pocity. Nemusíme sa správať hrubo, ale úctivo a s rešpektom. Používajte na vyjadrenia “Ja som” – napríklad “Som nahnevaná, pretože pol hodinu meškáš.” Namiesto toho aby sme povedali “Nikdy neprídeš včas.”

Zmieriť sa s tým, že nevyhovieme každému

Naše slová a správanie musia byť v súlade s našim presvedčením, pretože len tak dokážeme žiť plnohodnotný život podľa vlastných predstáv.

Prinesie nám to do života výhody.

• stúpne nám sebavedomie
• budeme mať viac času a energie na svoje vlastné plány
• nebudeme pod takým stresom
• vypestujeme si zdravšie medziľudské vzťahy
• nadobudneme pevnejšiu vôľu

Psychická sila

Okrem tohto článku vám prinášam aj články o tom, čo psychicky silní ľudia nerobia. Patrí medzi ne NEPLYTVAŤ SVOJIMI SILAMI, NEBÁŤ SA ZMENY, NENECHAŤ SA OVLÁDAŤ.