Osobný rozvoj psychická sila 23/08/202013/10/2020

Psychicky silní ľudia sa nenechajú ovládať

AMY MORIN – 13 vecí, ktoré psychicky silní ľudia nerobia

“Keď nenávidíme svojich nepriateľov, dovoľujeme im, aby nás ovládali – majú moc nad naším spánkom, našou chuťou, naším krvným tlakom, naším zdravím a naším šťastím.”
– DALE CARNEGIE –

Ďalšou oblasťou, ktorej sa autorka v knihe venuje je – nenechať svoj život v rukách iných ľudí. Nenechať sa ovládať, nedovoliť iným do veľkej miery ovplyvňovať naše pocity a vnímanie seba samých. O manipulátoroch bolo napísaných veľa kníh. Osobne som mala možnosť sa stretnúť v živote s pár takýmito typmi. Spočiatku robíme veci, lebo sa chceme zapáčiť, chceme aby nás vnímali iní pozitívne. Bojíme sa povedať nie, aby nás neprestali mať radi.

Lenže týmto správaním dávame moc iným rozhodovať o tom, ako sa cítime. Dovoľujeme im cez pocit viny z odmietnutia zrušiť naše vlastné plány pre ich dobro. Naša sebaúcta závisí od toho, čo si iní myslia.

Ako by povedala moja kolegyňa “celé zle”. Prečo? Lebo zachovať si svoju silu znamená, že v seba veríte a ste skalopevne presvedčený o správnosti svojich rozhodnutí aj napriek okolnostiam alebo ľuďom, ktorí vás v tej chvíli obklopujú.

Vždy, keď si neurčíme isté zdravé fyzické a psychické hranice, riskujeme, že nás ostatní začnú ovládať.
Rovnako dôležité je však určiť si aj citové hranice. Ak sa nám nepáči spôsob, akým sa k nám niekto správa, ale nič proti tomu neurobíme, dávame tým danému človeku moc nad svojím životom.

Dopad toho, keď sa necháme ovládať inými

Sme ľudia, ktorí sú svojprávni. Máme vlastný rozum, robíme rozhodnutia a prijímame následky našich činov. Aj chyby majú svoje dôvody, veď malé deti sa učia na chybách. Keby sme nikdy nepadli, nenaučili by sme sa chodiť. Aj v živote je to podobne. Ale stále je to o nás. My sa rozhodujeme v danej chvíli urobiť to, čo chceme.

ak sa necháme ovládať inými stávame sa obeťou — (foto: Canva)

No niekedy práve kvôli tomu, že sa chceme vyhnúť riešeniu následkov uprednostníme názor iných. Akoby sme sa chceli skryť za to, že “ty si mi tak poradil” alebo “urobila som ako si povedal”.

Ak sa necháme ovládať inými, spôsobíme si množstvo problémov.

Naše pocity riadia iní ľudia. Keď sa necháme ovládať, stávame sa úplne závislý od toho, že iní ľudia a rôzne vonkajšie okolnosti riadia naše emócie. Náš život sa zmení na húsenkovú dráhu. Ak ide všetko dobre, aj my máme dobrý pocit. Keď sa však okolnosti zmenia, menia sa aj naše myšlienky, pocity a správanie.
Umožňujeme iným, aby určovali našu sebaúctu. Ak dovolíme iným, aby určovali našu sebaúctu, nikdy so sebou nebudeme dostatočne spokojný. Vždy budeme dobrý len natoľko, nakoľko si to o nás bude myslieť niekto iný. Ak naša spokojnosť závisí od názoru iných, nikdy nebudeme mať pocit, že nás dostatočne pochválili.
Vyhýbame sa skutočnému problému. Ak dovolíme iným, aby nás ovládali, stávame sa bezmocnými. Namiesto toho, aby sme sa snažili svoju situáciu zlepšiť, hľadáme si výhovorky, aby sme svoje problémy ospravedlnili.
Stávame sa obeťou okolností. Stávame sa vo vlastnom živote cestujúcim, nie šoférom. Dospejeme k názoru, že iní nám pokazili náladu alebo vás prinútili správať sa inak, ako sme sami chceli. Namiesto toho, aby sme prebrali zodpovednosť za svoje činy, začneme obviňovať druhých.
Aj najmenší náznak kritiky nás maximálne rozladí. Nebudeme schopný správne prehodnotiť kritiku. Namiesto toho si začneme brať všetko k srdcu. Začneme slovám ostatných prikladať väčší význam, než si naozaj zaslúžia.
Stratíme z dohľadu vlastné ciele. Ak dovolíme iným, aby prevzali kontrolu nad našimi cieľmi, nedokážeme si vybudovať život podľa vlastných predstáv. Dovolíme iným, aby sa nám stavali do cesty a bránili nám v pokroku.
Pokazíme si vzťahy s ostatnými. Ak sa neohradíme voči tým, ktorý rania naše city a nebudeme si strážiť hranice, náš hnev voči nemu sa postupom času bude násobiť.

Problém je sebaúcta a sebahodnota

Sebaúctu si treba budovať. Mať rád sám seba, takého aký sme, vážiť si seba práve preto, aký sme nie je niekedy ľahké. Zvlášť v momente, ak urobíme rozhodnutie, ktorého následky zrania. No sebaúcta by sa nemala znižovať na základe chýb, ktoré urobíme. Sme ľudia a ľudia robia chyby. Bolo by hlúpe očakávať, že práve JA prežijem život bez toho, aby som urobil chybu, alebo nezranil sám seba, či niekoho iného. Museli by sme žiť v bubline.

sebahodnota a sebaúcta sú základom šťastia — (foto: Canva)

Sebahodnota je to, ako vnímame seba samého. Seba samého by sme nikdy nemali vnímať cez to, čo o nás hovoria iní. Mali by sme byť pevný v tom, ako vnímame seba, aj keď to možno práve nie je jednoduché, niečo nevychádza podľa našich predstáv, alebo ak majú iní opačný názor na to, čo robíme.

Zistite, ktorí ľudia vás ovládajú

Moc nad našim životom dávame ľuďom, ktorí nám ublížili. Nevieme im odpustiť a tak nech konajú čokoľvek, bude to poznačené skutkom, ktorým nám ublížili.

Ak sa rozhodneme odpustiť niekomu, kto nás ranil fyzicky alebo duševne, neznamená to, že tým musíme nevyhnutne ospravedlniť jeho správanie. Ak sa však zbavíme vnútorného hnevu, uvoľníme tak energiu na niečo zmysluplnejšie.

Môžeme sa po väčšinu života cítiť ako obeť okolností, chce to veľa tvrdej práce prísť na to, že v sebe máme dostatok sily, aby sme sa sami rozhodli, ktorou cestou sa v živote vydáme.

Prvým krokom na ceste k vyššiemu sebavedomiu je uvedomiť si, kedy za svoje myšlienky, pocity či správanie mylne viníte vonkajšie okolnosti, prípadne niekoho iného.

Tým, voči ktorým cítime hnev venujeme veľké množstvo energie a myšlienok. Chceme, aby to tak skutočne bolo? Aby tí, čo nám ublížili mali nad nami a našim životom takú obrovskú moc. Venujeme im obrovské množstvo času tým, že sledujeme ich kroky, počínanie na sociálnych sieťach, rozoberanie s priateľmi, myšlienky keď sme osamote a rôzne konšpiračné teórie. Ozaj chceme, aby náš život bol plný takýchto myšlienok? Je potom náš život o nás, alebo o nich? Častokrát je to znak toho, že sme sa neodpútali, nepohli sa vpred, hoci oni už sú možno dávno inde. Viaže nás k nim bolesť a neodpustenie.

Ak nechceme, aby títo ľudia zohrávali v našom živote takúto rolu, prestaňme to robiť. Prestaňme vedome rozoberať ich život. Ak sa v tom prichytíme, povedzme si v duchu, či to skutočne chceme. Či to nie je len chvíľkové vypustenie pary, no v konečnom dôsledku, týmto ľuďom znova dávame to najvzácnejšie čo máme – náš čas.

Príklad z knihy: Ak nás niekto vytočí tým, že na nás použije slová, ktoré nám nie sú po chuti a my zareagujeme krikom alebo sa s ním začneme hádať, pridávame tým jeho slovám väčšiu moc. Predtým, než odpovieme, premyslime si v duchu, ako by sme chceli zareagovať.

Zakaždým, keď sa necháme vyviesť z rovnováhy, dovoľujeme iným, aby nad nami získali kontrolu.

Prehodnotiť spätnú väzbu

Reakcie na nás a naše činy prídu niekedy ozaj nečakane. Nie vždy sme na to pripravení. Keď nás niekto začne kritizovať, alebo dávať spätnú väzbu, chvíľu počkajme, než zareagujeme. Ak sme nahnevaní, skúsme sa upokojiť. Autorka knihy radí, aby sme si v duchu položili tieto otázky:

existujú nejaké dôkazy, že je to pravda? Napríklad, ak nás šéf označí za lenivca, zamyslime sa, či na tom môže byť zrnko pravdy. Pátrajme v duchu po príkladoch, keď sme sa v práci skutočne nepretrhli.
existujú nejaké dôkazy, že to nie je pravda? Spomeňte si na prípady, keď sme sa skutočne snažili a vydali o seba maximum.
prečo mi tento človek dáva takúto spätnú väzbu? Skúsme si v duchu premyslieť, prečo by nás mohol dotyčný kritizovať. Môže to byť reakcia na vaše správanie v istej situácii?
chcem na svojom správaní niečo zmeniť? Možno nakoniec usúdite, že by ste mohli niečo zmeniť, aby to tak nevyzeralo.

Pamätajte si, že ak si o vás niečo myslí jeden človek, neznamená to ešte, že je to pravda.

Môžete s ním pri všetkej úcte nesúhlasiť a ísť ďalej bez toho, aby ste mrhali časom či energiou a snažili sa ho presvedčiť o opaku.

Keď si uvedomíte, že nikto nemá právo rozhodovať o tom, ako sa cítite, posilní vás to. Zopár tipov od autorky, ako sa môžete stať psychicky silnejšími za predpokladu, že nedovolíte, aby vás niekto alebo niečo ovládli:

kto naozaj ste, pochopíte, ak sa dokážete rozhodovať na základe toho, čo je pre vás najlepšie, a nie na základe toho, čo vyvolá najpozitívnejší ohlas vo vašom okolí
ak prevezmete zodpovednosť za svoje správanie, preberiete tým aj zodpovednosť za splnenie svojich cieľov
nenechajte sa do niečoho dotlačiť z dôvodu výčitiek svedomia alebo len preto, že to od vás očakávajú ostatní
venujte svoj čas a energiu veciam, pre ktoré sa rozhodnete vy sami. Nebudete tak musieť iných viniť za to, že mrhajú vaším časom alebo že vám pokazili deň
ak nedovolíte, aby vás niekto ovládal, znížite tak riziko depresie, úzkosti a rôznych iných neduhov, ktoré negatívne ovplyvňujú vaše duševné zdravie. Mnohé psychické problémy sa spájajú s pocitom bezmocnosti a beznádeje.

Na záver

Pamätajte, ak v sebe prechovávate nenávisť, váš hnev a nevraživosť danému človeku nespôsobia životnú ujmu. Práve naopak, hromadením zlosti a nevraživosti otravujete život jedine sebe. Rozhodnutie odpustiť vám prinavráti stratenú silu nielen nad psychickým, ale aj fyzickým zdravím.

Autorka tvrdí, že prieskumy dokazujú, že z odpustenia vyplývajú viaceré výhody:

odpustenie znižuje stres
schopnosť odpustiť zvyšuje prah bolesti
schopnosť nezištne odpúšťať dokáže predĺžiť život

V tejto kapitole som sa videla. Mala som spočiatku problém prijať, čo autorka hovorila, lebo akoby písala o mne a to nastavenie zrkadla nebolo príjemné.

No prvým krokom vpred je uvedomiť si, čo robíme zle. Poznanie svojej chyby, priznanie si svojho zlyhania a zlyhávania. Za seba môžem povedať, že v danej oblasti som ďalej, než som bola pred pár rokmi, ale stále je to cesta. Ja túto cestu volám – Sama k sebe.

Nie je to vôbec ľahké, ale je to oslobodzujúce. Tak ako odpustenie všetkým, ktorí nám ublížili. Dokonca dôjsť do štádia, keď im úprimne prajete len to najlepšie. Pochopiť, že sú to len ľudia ako vy a v daný moment urobili takéto rozhodnutie. Niekedy našu bolesť nič nevymaže, ale otázkou je, či v nej chceme zostávať. Či sa chceme pohnúť a chceme byť ešte v živote šťastný. Ak áno, treba pre to niečo urobiť, urobiť niečo inak.