Určite sú medzi nami ženy, ktoré si prešli veľmi ťažkým obdobím v živote. Stratili niekoho milovaného, opustil ich partner v tom najťažšom, prišli o prácu. Je mnoho prípadov, kedy sa žena zrúti z toho všetkého, čo jej život nachystá. Ale tiež veľa takých, kedy nájde silu sa znova postaviť a zabojovať o kúsok šťastia. V tomto prípade to teda nebol len kúsok…

Viki bola s priateľom 3 roky keď otehotnela. Bábätku sa nebránili a brali to tak, ako to príde. Narodil sa im malý Peťko. Bol to krásny a zdravý chlapec. Žili s partnerom Slavom u jeho rodičov a všetko sa zdalo byť v poriadku.

Lenže, ako to už chodí, niekde musí byť zádrheľ. Viki bola s malým doma a Slavo chodil do práce. Chceli sa osamostatniť a tak si peniažky odkladali na vlastný byt.

Vlastný byt

Keď už si boli istí, že by to mohli utiahnuť, rozhodli sa hľadať byt. A veru ho aj našli. Malý mal rok keď konečne podpísali papiere. Viki sa tešila na nový byt. Ako každá žena plánovala, čo doň kúpi a čo ako zariadi. Lenže všetko sa zmenilo, keď sa presťahovali.

Slavo začal byť čoraz viac nervózny zo všetkého. “Niekedy sa to nedalo vydržať, keď prišiel z práce a tak som malého radšej vzala na prechádzku. Keď som sa o tom chcela porozprávať, odniesla som si, že vôbec niečo také riešim, nakoniec som už ani nemala chuť sa o tom baviť” hovorí Viki.

Jedného krásneho dňa

Viki čakala Slava doma s večerou a dúfala, že príde v dobrej nálade. Keď sa otvorili dvere bytu vedela stále odhadnúť, čo ich čaká. No tentokrát to bolo čosi nečitateľné.

“Takého som ho ešte nevidela. Pozeral na mňa sklenenými očami. Povedal iba, že sa musíme porozprávať a zamieril si to do spálne. Malý sa hral v detskej izbe a ja som šla za Slavom, aby mi povedal o čo ide. Samozrejme som sa bála.”

Slavo oznámil Viki, že je koniec. Že on to takto nezvláda. Nestojí o túto rodinu. Viki sa zrútil svet, nevedela nájsť odpovede a on jej ich nedával. Nevedela, čo a ako bude ďalej. Slava aj napriek všetkému milovala.

“Spočiatku som si myslela, že má milenku, ale to poprel. Nemal jasné odpovede prečo to takto chce. Tvrdil, že malého miluje, ale že sa len trápi. Že všetko je stereotyp a on proste vyhorel. Ponúkla som mu, že skúsim ísť do práce aj ja, hľadala som riešenia. No on nechcel žiadne. Ani pomoc psychológa ani manželskú poradňu.”

Bol to pre Viki veľký šok, lebo jediné čo si vie spätne vydedukovať sú tie zmeny nálad. Že ho možno práca nebavila alebo bol pod tlakom, ale to sa všetko podľa nej dalo vyriešiť.

Keď ten druhý nechce

Slavo sa viac a viac uzatváral do seba. Čím viac ona chcela vec riešiť, tým viac sa on odťahoval. Nakoniec pochopila, že aj keď majú problém, nezmôže nič, pokiaľ druhá strana nechce.

“On jednoducho nechcel. Založil ruky, vyložil karty, povedal taký som, takto to so mnou je a basta! Nemal snahu, a ani nám nedával nádej, že by to možno o mesiac – dva chcel zmeniť. Nevládala som v takomto vzťahu ostať a ešte v tom vychovávať malého.“

Môžete sa snažiť akokoľvek, keď ten druhý nechce, neurobíte nič. Už je to len na Vás, ako dlho takto vydržíte a ako sa rozhodnete.

Viki sa rozhodla

“Po dvoch mesiacoch súžitia s “cudzím” človekom som sa rozhodla odísť. Nič nenasvedčovalo tomu, žeby mal Slavo milenku. Nechápala som, čo prežíva a on mi nedal príležitosť tomu porozumieť. Oznámila som mu to a on na to nič nepovedal. Prijal všetky moje podmienky.“ Dohodli sa o vyplatení z bytu o príspevku na malého a všetkom potrebnom.

“Nechápala som, ako ľahko to šlo. Vôbec nebojoval, nejavil záujem. Veľmi to bolelo, akoby som pre neho bola iba vzduch. Zbalila som si veci a s malým odišla k mojim rodičom. Všetky dohodnuté podmienky dodržiaval načas.”

Začínať odznova

“Najprv som sa musela zotaviť ja. Nečakať odpovede tam, odkiaľ neprichádzajú. Obviňovala som seba, hľadala som niekoho tretieho, čo rozbil náš vzťah. Ale ani jedno, ani druhé mi nedávali uspokojenie. Učila som sa prijať veci tak, ako sú. Môj syn a moji rodičia boli mojou oporou.”

Viki začínala odznova. Tentokrát s malým na rukách a bez odpovedí. Naučila sa neobviňovať seba a prijať veci tak, ako sú. Bola vďačná za pomoc rodičov a priateľov. Podržali ju v tých najťažších chvíľach.

Nič neľutujem

Dnes má malý Peťko 4 roky. Je z neho úžasný chlapec. Je veľmi šikovný a zdravý. Viki má prácu a Slavo sa objaví raz za čas. Ešte ju bolí keď ho vidí. Nemá žiadnu partnerku a prešľapuje na mieste. Nechce od nikoho pomoc a Viki cíti, že si všetko vyčíta. Nevie sa pohnúť vpred, no nechcel ani ich.

“Prijala som život taký, aký je. Boli to ťažké chvíle, ale naučili ma veľa. Nečakajte odpovede tam, kde ich ani ten človek nemá. Nemá zmysel ostávať nasilu niekde, kde už dávno všetko skončilo. Kedy je ten správny čas odísť? Keď sa rozhodnete vo svojom vnútri, nikto Vám nemôže povedať aby ste ostali dlhšie, alebo vyčítať, prečo ste sa rozhodli inak. Je to váš život. Nič neľutujem. Dnes vidím veci inak.”

Viki sa dlho zdráhala vzťahov s mužmi. Kým bol Peťko malý, nemala čas a potom ani nechcela. Ale vraví, že teraz jej je dobre takto, už si zvykla, hoci v práci nemá núdzu o kolegov a klientov. A viete čo sa hovorí, to všetko príde, keď to najmenej čakáš.

Pokora a zmierenie

Prajem Viki, aby zažila v živote lásku. Prajem jej, aby to, čo ju život naučil ju urobilo silnou a krásnou pre toho, ktorý príde. A ak sa rozhodne ostať sama, prajem jej, aby si to užívala naplno. Viki je pokorná a zmierená. Vyžaruje z nej spokojnosť a prijatie.

A prajem Slavovi, aby našiel sám seba. Aby sa pohol a neprešľapoval na mieste, pretože cesty späť niet, ale tá, ktorú má pred sebou, ho čaká. Prajem všetkým ľuďom, ktorí nevedia nájsť odpovede, aby boli otvorení pomoci zvonku. Nemusí to byť ich partner, ale môže to byť odborník, ktorý je tu aj pre mužov, len sa netreba hanbiť.

Ďalšie skutočné príbehy žien nájdete v kategórií ROZHOVOR.