V živote stretnete veľa rôznych ľudí a tí Vás naučia rôzne veci. Životné lekcie, ktoré pre svoj rast potrebujete. Posolstvá, ktoré Vás majú posunúť na tie správne miesta.

Prosila som

Prosila som v živote. Veľakrát tú istú osobu. Dlho. Prosila som a čakala, že bude počuť moju prosbu, aby mi viac neubližovala. Prosila som a verila, že jej bude záležať na mne.

Prosila som a nedočkala sa. A tak ma táto osoba naučila, že treba poprosiť, ale netreba sa ponižovať. Treba poprosiť, ale netreba čakať príliš dlho, kým sa uvedomí. Treba počkať, ale netreba očakávať, že tak urobí, lebo nemusí. A hlavne, že ak nebude počuť a nebude chcieť prestať, treba sa postarať sám o seba.

Odpúšťala som

Keď ubližovali, ja som odpúšťala. Odpúšťala toľkokrát až som zašla za svoje hranice, kde som dovolila ich skutkom mi ubližovať stále. A ja som odpúšťala ďalej. Nevidiac svoju hodnotu, lebo som brala ohľad na nich.

A tak ma naučili, že odpúšťať treba hlavne kvôli sebe. Ale taktiež je potrebné mať hranice. Ak si človek, ktorý mi ubližuje neuvedomuje svoje správanie ani po tom, čo ho upozorním, je na mne aby som sa chránila. Niekedy to znamená odísť, inokedy zmeniť prístup. Niekedy dokonca zvoliť na to, aby pochopil moje slová, jeho vlastný slovník. Odpustiť totižto znamená vytvoriť svoj vlastný pokoj a opustiť situáciu v ktorej tento pokoj nemám.

Čakala som odpovede

Keď som chcela, aby rozprávali, oni mlčali. Čakala som odpovede na moje otázky. Čakala som konverzáciu bez zbytočných drám, aby sme došli k záveru.

Ale naučili ma, že nie vždy dostaneme odpovede. Že ani oni nemusia mať stále odpovede na otázky a nemusia stáť o konverzáciu. Že je zbytočné čakať, keď sa ten druhý už sám rozhodol. Naučili ma, že niektoré veci mám prijať tak, ako sú. Odpovede sú aj v tichu a neodpovedaní. V skutkoch viac, ako v slovách.

Krásny článok jednej z Vás o tom, ako nedostala odpovede a ako krásne to zvládla.

Mlčala a tolerovala som

Častokrát som mlčala vtedy, keď som mala hovoriť. Hrča v hrdle, ktorá sa tam usadila preto, aby mi pripomínala, že chcem byť dobrým človekom, mi to nedovolila. Hrča bola zlá hrča. Dobrým človekom som práve vtedy, keď som sama sebou. Keď si stojím za tým, čo žijem a ako žijem, keď si viem priznať chyby a poučiť sa z nich.

Tolerovala som správanie voči sebe, ktoré sa mi nepáčilo. Dôvody boli rôzne a iní to zneužívali. Nemala som na mojich hraniciach strážcov, ktorí by kričali na poplach. Mali v hrdlách hrču. Moju hrču.

A tak ma všetci tí, pri ktorých som mlčala a tolerovala ich správanie naučili, že to nemusím. Nemusím to robiť ak mi to ubližuje. Nemusím to robiť, ak je to proti môjmu presvedčeniu a narúša to môj vnútorný pokoj. Naučili ma postaviť sa za seba.

Vysmievali a ponižovali

Boli takí, čo sa mi smiali. Nechápali moje dôvody a pocity. Ponižovali to, čomu nerozumeli. Vynášali súdy a postavili sa do pozície sudcu. Určovali, čo je správne a čo nie je. Vyťahovali zlyhania, aby vyzerali lepšie. Ponižovali, aby sa cítili byť vyššie.

Títo ľudia ma naučili, že hodnotu nemáš podľa toho, čo si kto myslí. Nie podľa toho, ako sa k tebe kto správa. A už vôbec nie podľa toho, kto ťa so sebou porovnáva. Hodnotu máš podľa toho, kto skutočne si a aký skutočne si. A ty to vieš najlepšie. Aj vďaka chybám, aj vďaka okolnostiam, vďaka pádom i vzletom. Nikdy nebudú rozumieť, koľko úsilia ma stálo po ich slovách vstať a ísť ďalej. Nikdy nebudú vedieť, aké pocity som prekonala po ich činoch a predsa som to zvládla.

A práve títo ľudia ma naučili byť silnejšou a postaviť sa za seba. Nájsť znova a znova v sebe tú silu a veriť si viac. Mať o kúsok viac sebalásky, ako oni nelásky.

Naučili ma, že žiadne peniaze, postavenie, vek, vzdelanie, pohlavie, status z teba neurobia človeka s dobrým srdcom. Nič z toho ti nezaručí, že sa budeš vedieť k ľuďom správať s úctou a rešpektom. Nič z toho totižto nehovorí o láske, iba určuje, aký si v očiach iných, ale nie aký si v ich srdciach.

A teraz sa čudujú

Keď toto všetko zažiješ, keď v tom nestratíš sám seba, ale seba nájdeš, zmeníš sa. Zmeníš sa a nedovolíš im viac ti ubližovať, ponižovať a ničiť tvoj pokoj.

A teraz všetci tí, čo ma poznali pred tým, než som skrze nich smela dostať životnú lekciu. Pred tým, než som sa smela naučiť postaviť sama za seba a ozvať sa, keď prekračujú hranice. Všetci tí pozerajú a vravia, aká som zlá. Aká som iná. Aká som necitlivá a sebecká. Zrazu ma vidia inak, keď vravím NIE a DOSŤ.

Môžu si vravieť čo chcú, pretože ma naučili pozerať v prvom rade a konečne na seba. Vidím ich tak, ako ma to naučili oni sami. Už sa viem postaviť za seba a zrazu to prekáža. Prekáža to tým, ktorí boli naučení, že si pri mne mohli dovoliť čokoľvek.

A tí, čo ma milujú sa pozerajú s láskou a vďakou, že som sa stala takou, akou dnes som. Ale predovšetkým sa na seba s láskou a vďakou pozerám sama, že som to takto zvládla.