Poznáte ich? Že nie? Pokúsim sa Vám ich troška predstaviť. Iba troška, lebo ich poznám len … no zopár chvíľ, hoci dlhých.

Veronika a Tibor. Mladý manželský pár, ku ktorým som prišla, ako sa vraví “ako slepá kura k zrnu”.  Veru prišla som k ním ako k pokladu. Bolo to koncom leta. Vybrali ma predávať na sashe trhy do Bratislavy, ale keďže som nemala žiaden odvoz, doleteli ku mne chýry – že… A tak som sa s Veronikou dohodla na stretnutí. Doniesla som jej “ochutnať” vtedy ešte horúci výtlačok mojej knihy.

Dohodli sme sa, že by ma vzali na predajné trhy a dohodli sme sa, že by bolo super mať stánky pri sebe a pomôcť si. Všetko bolo super. Asi som Tibora riadne prekvapila keď som im deň pred odchodom doniesla moje veci. Ale vzal to ako chlap a ja som mala záložný plán – niečo proste nebrať 🙂 ale dali sme to.

Veronika

je nežné a jemné žieňa. Útla, rozpráva tichúčko, až mám chuť vypnúť svet okolo, aby som ju počula všetkými zmyslami. Stojí za krásnymi fotkami ich produktov, ale nielen za tým. Boli sme spolu intenzívne 5 hodín v aute, potom 3 dni na predajnom mieste a znova 5 hodín v aute cestou domov. Taká cesta plná otázok a odpovedí. Je krásne poznávať ľudí, ktorých máte doslova pod nosom a živia sa aj tým, čo vedia vyrobiť ich ruky. Ak by ste nevedeli, tak žijú v Trebišove (a teraz Vás všetci z okolia budú hľadať).

Tibor

je taký chlap, ktorý vyvažuje jej nežnosť. Jeho odpovede boli praktické, žiadne snívanie ako to naše s Veronikou. Bolo to také poučné. Čo už skúsili, čo ešte skúsia, čo sa oplatilo, čo chcú dosiahnuť, na čom pracujú. Porozprával mi príbeh ako sa dostali k výrobe, aké neľahké to bolo, koľko omylov, skúšok, koľko času. Až keď vám niekto rozpráva ten príbeh “za tým” – zistíte skutočnú hodnotu výrobku. Že si nekupujete len to, čo držíte v rukách, ale hodiny skúšok, omyly, chyby, zháňania materiálu, zbytočne vyhodených peňazí, zle objednaných krabičiek a…

Veľmi dobre som sa s nimi cítila. V Bratislave mi veľmi pomohli, smiala som sa – nakoľko pri ich stánku to vrelo v slovách a pri mojom bolo ticho. Ticho, lebo si ľudia čítali. Takže od stánku kde dostali podrobné informácie o výrobe, produkte, materiály, ošetrovaní prišli do stavu, kde chceli byť sami a ticho. Bolo to úžasne zosúladené a ja som rada, že to takto dopadlo. Lepších susedov som si nemohla ani priať.

Obaja majú svoju prácu a projekt Ručičkovo robia z lásky. Výrobky sú naplnením ich túžby vyskúšať to, či ono a priniesť posolstvo do produktov, ktoré robia radosť. Malé odkazy na náramkoch, na lyžičkách, hrnčekoch. Slová, tak ako moje, tie z lásky, z ich rúk pre vaše potešenie. Nemožno to necítiť z celej ich galérie na sashe.

A nájdete ich:

https://www.sashe.sk/rucickovo
www.instagram.com/rucickovo
https://www.facebook.com/rucickovo

a na ich stránke na ktorej ešte stále pracujú, ale viem že bude úžasná.

Veľmi sa teším, že v mojom okolí sú takíto mladí šikovní ľudia. Fandím im a prajem všetko dobré, nech sa im darí a nech rastú. Nech ľudia môžu cítiť lásku v ich produktoch tak, ako som ju mohla zažiť ja.

Ďakujem Vám Veronika a Tibor za všetko. Teším sa na ďalšie stretnutie s vami a dovtedy prajem len to dobré.

A pre všetkých ktorý by chceli originálny darček, neváhajte vyberať z týchto krásnych vecí…