Dnes už sú vyhlásené medzinárodné dni snáď na všetko. Okrem tých “slávnejších” ako Medzinárodný deň žien alebo Deň detí, je pre mňa veľkým pozitívom práve dnešok.

Súčasne sa oslavuje Medzinárodný deň poézie a Medzinárodný deň Downovho syndrómu. Veľmi pekné spojenie týchto dvoch dní. Oba majú niečo spoločné. Svoj vlastný svet, krásny, jedinečný, výnimočný.

Takže ak niekoho uvidíte dnes v dvoch rôznych ponožkách alebo s perom a papierom v kaviarni ako platí za kávičku básničkou, nie je to nič nezvyčajné.
Tuto môžete nájsť aj zoznam podnikov, kde Vám dajú kávu, ak im zaplatíte básničkou.

Teším sa, že sa slovo dostáva do povedomia. Ľudia používajú výroky, zdieľajú ich, tlačia si ich a rámujú si ich do izieb. Slová, ktoré nás povzbudia, alebo znamenajú míľnik na našej ceste životom. Teším sa, že znova čítame niečie myšlienky, že sa zastavíme a rozmýšľame, že hľadáme v sebe odpovede.

V mojej tvorbe je základom slovo. Pekné slovo, slovo zo života… No nechcela som, aby ostalo len tak, napísané v knihe, ale aby sa Vás mohlo dotýkať každý deň. Využila som možnosť umiestniť moje slová na produkty. Ale nejde mi prioritne o reklamu mojich produktov.

(foto @dreamandlive https://www.dreamandlive.sk/ – Katka)

Chcela som Vám dnes umožniť nakuknúť do môjho sveta. Do mojích veršov, rýmov i nerýmov. Do mojich výrokov a mojich myšlienok…

Vtesnať lásku do slov je
ako snažiť sa jedným kvetom
vyjadriť vôňu rozkvitnutej lúky…

Miloval som 
tvoj pohľad na svet,
akoby cez modré dúhovky
tvojich očí
vyzeral celkom inak,
akoby mal nepoznané farby
a jagavé odlesky aj v tých
najobyčajnejších veciach
bežných dní,
akoby si ho maľovala 
pre svoju dušu tak,
ako to práve potrebovala…
Ďakujem,
potreboval som to aj ja,
vedieť, že život je ešte stále krásny
a cítiť, že miluješ…

Tvoj dotyk vo mne prebúdza všetko
o čom som si dávno myslela, že nieje.
Nie, je…

Žena, 
bez teba by kvet
nemal majiteľa,
všetky tie krásne telá
ostali by bez mena…
Žena, si krásna,
keď si vzpriamená
i ležiaca v spánku v posteli…
Žena mojich krásnych nedelí
i obyčajných rán…
Tá, čo obed navarí,
uteší, no vie rozdať i pár
tvrdých rán…
Žena,
to útle stvorenie,
čo aj keď vraví nie,
myslí opak mysleného,
zamotáš mňa, ju i jeho
do svojho srdca tajomného,
do ktorého je tak ľahké sa zaľúbiť,
no ťažké na neho zabudnúť…

Prosím,
dotýkaj sa ma len láskou
na miestach v mojom srdci,
ktoré pokryl prach času,
kým čakali na teplo tvojho objatia…
Dotýkaj sa láskou miest,
ktoré už ani nedúfali,
že uvidia iskru v mojich očiach,
čo ožije pri pohľade do tvojich očí…
Dotýkaj sa láskou tam,
kde iní zanechali spúšť…

Ďakujem ti, 
že si zaplnil jej oči hviezdami,
ktoré dlho nevideli
takú obyčajnú krásu…
že si roztancoval jej úsmev,
ktorý je úsmevom jej duše,
hreje a rozjasňuje svet…
že ju vidíš srdcom a ona znova vie,
že to svoje má stále na spravnom miete,
že aj keď má toľko neviditeľných jaziev,
nebál  si sa ich dotknúť svojou nehou a láskou
a ona sa našla znova
pri pohľade do zrkadla v tvojich očiach…
Ďakujem ti, že ju vidíš tak,
ako nikto iný,
lebo vidíš jej skutočnú krásu
a vnímaš jej skutočnú hodnotu…
Ďakujem ti,
že si ju našiel,
keď sa strácala sama v sebe…

Z krátkych výrokov:

Môžeš celému svetu povedať pravdu,
či ti to pomôže,
keď sa s tou pravdou nezmieriš sám…

Keď nemáš pokoj, nedáš pokoj…

Možno ťa nikdy nepochopím celkom,
ale milujem ťa celú (celého)…

Nie všetko, čo vidíš je skutočné,
a nie všetko čo nevidíš je neskutočné…

To, že niečo trvá chvíľku
ešte neznamená,
že to nemôže byť večné…

Ak v obyčajných veciach 
vieš vidieť krásu,
v neobyčajných vieš vidieť zázrak…

Vraj nikdy nebudeš ako ja,
vieš čo je na tom najlepšie?
Že ja nikdy nebudem ako ty…

Ak ťa štve, 
čo som dosiahla,
v skutočnosti ťa štve,
čo si nedosiahla ty…
Ak ťa štve, čo som urobila,
v skutočnosti ťa štve,
čo si ty neurobila…
Ak ťa štve, kde som ja,
v skutočnosti ťa štve,
kde ty nie si…
A ak ťa štve, čo mám ja
v skutočnosti ťa štve,
čo nemáš ty…

V láske sa nebojuje
ani nevíťazí,
v láske sa miluje…

Ospravedlnenie sa nikdy nezačína “ty”…

Ty máš posledné slovo
ešte aj na svoje posledné slovo…

Nie je dôležité kto prišiel,
ale kto ostal…

Aj tie najkrajšie sny
sa môžu stať nočnou morou,
ak nie si s tým,
s kým túžiš byť…
(spätná väzba mojej priateľky bola:
Aj tie najkrajšie sny
sa môžu stať nočnou morou,
ak nie si tým,
kým túžiš byť…)

Nezabudni,
že originál je len jeden!
A to čo ho odlišuje 
je ten pocit,
ktorý z neho máš…

Zbabelosť nie je 
nepobozkať ženu,
ale pobozkať ju
a opustiť…

Porovnávajú sa len tie veci (ľudia)
pri ktorých si nie sme istý
ich vlastnou hodnotou…

Je to len ľudská hlúposť, 
ktorá sa vysmieva z vecí,
ktorým nerozumie…

Ak robíš to, 
čo je tvojím poslaním,
inšpiruješ…

Niektorí ľudia nevedia byť sami,
niektorí ani sami sebou…

Aj tým, že nič nerobíš
vieš veľa pokaziť…

Ak nevieš urobiť krok vpred,
urob ho bokom,
aspoň zmeníš uhol pohľadu…

Ľudia ti môžu byť príkladom hneď dvakrát:
buď v tom, aký by si chcel byť,
alebo v tom, aký byť nechceš…

Bojíš sa, že niečo stratíš,
ale čo ak strácaš už len tým,
že sa bojíš…

Vravím jej:
“Milovala som ťa skôr, než som ťa videla.”
“Mami, a to je aká láska?”
“Tá najväčšia, materinská.”

Vraví mi:
“Mamka, usmievaj sa.”
– nahodila som úsmev “Už sa smejem…”
“Ale mami, tak naozaj, ako keď si šťastná…”

Keď ste došli až sem – mám pre Vás pekné správy. Ak sa vám básničky a výroky a zachytené rozhovory s mojou dcérkou páčili – sú dostupné v jednej malej knihe. V prvotine, z ktorej mám ešte pár kusov. Momentálne mám rozpracovaný druhý diel knihy Tri bodky II.

Súčasne pracujem na ďalšej knihe, kde budú zozbierané príbehy s mojou dcérkou, jej detský pohľad na svet, jej krásne úprimné výroky a návody pre rodičov, ako s deťmi tráviť čas a viesť takéto rozhovory.

Zatiaľ však v ponuke produkty s výrokmi, kľudne aj s týmito, čo sú tu v žurnáliku, alebo aj z knihy. A jedna malá kniha TRI BODKY…